ych voľbách a obec Horné Opatovce, ktorej má šéfovať, neexistuje už od sedemdesiatych rokov.
Po tom, čo v roku l953 spustili v bezprostrednej blízkosti Horných Opatoviec, jednej z najstarších a najvýznamnejších obcí regiónu obrovskú hlinikáreň, začali sa diať čudné veci. Prvé padli včely, ktoré sú indikátorom životného prostredia. Pridružili sa plodiny, ochoreli kravy, deti, starí ľudia. V roku l960 sa vláda vyjadrila, že prašný spád z hlinikárne je neúnosný, a rozhodla o likvidácii obce. Pre vyše 1300 obyvateľov obce bol osud spečatený. „Boli to najsmutnejšie roky, na aké sa pamätám,“ hovorí Viktor Obertáš, ktorý si s manželkou Helenou a deťmi postavil dom v Žiari nad Hronom na Opatovskej ulici, kam sa presunula časť bývalých Opatovčanov.
„Mali sme v Opatovciach krčmu, žena bola poslednou krčmárkou,“ ukazuje na manželku, ktorá si podchvíľou utiera slzy. „Ľudia odchádzali postupne. Do Žiaru, Hliníka nad Hronom, ale aj do vzdialených miest. Každý sa však prišiel rozlúčiť do krčmy. Prežívala som tie smutné chvíle stokrát,“ hovorí pani Helena. Horné Opatovce - to je už dnes iba značne narušený, kedysi najväčší kostol v kraji, budova bývalej školy, mohutné priemyselné smetiská a maketa dediny, ktorú nazývajú rodáci pamätníkom.
„Aha, tu bol náš dom,“ ukazuje na miesto na makete hneď vedľa kostola pán Obertáš. Potom svojským miestopisom vysvetlí, čí bol ten-ktorý dom. Tu stál dom Penteje, opodiaľ Zelineje, tam bývali Bielikeje. „Keď niekto išiel k nám, volali to do Strapcov. Podľa strapcov hrozna, ktoré rástlo okolo celého domu,“ dodáva manželka. Nezabudne pripomenúť, že niektorí starí ľudia si zvykali na nový život veľmi ťažko. Napríklad sváko Ondro, ktorý v novom byte v Žiari nestrávil hádam ani rok. Stále hľadal záhradu a pajtičku, kde si drevo narúbe.
Po násilnom vysťahovaní sa Opatovčania roky nestretávali. Potom sa kdesi dočítali, že Oravci z obcí, ktoré zaplavila Oravská priehrada, sa stále stretávajú. O prvé stretnutie sa pokúsili až v roku 1989, a čuduj sa svete - zozbieralo sa ich vyše 500. Odvtedy sa stretávajú pravidelne. Opatovce opäť ožili. Keďže potrebovali predsedu, zvolili si pána Obertáša za starostu. Nielen ako organizátora, ale aj človeka s umeleckým cítením. Keď ho chytí nostalgia, sadne si a píše piesne o starých Opatovciach. Na veľké stretnutia mu ich naspieva súbor Pohronka z Hliníka nad Hronom. Stretávajú sa pravidelne a čo si nemôžu sprítomniť hmatateľne, oživia si v spomienkach. V kostolíku sa dokonca opäť sporadicky slúžia sväté omše. Vďaka farárovi Jozefovi Kunovi z Hosťoviec pri Zlatých Moravciach. Zdanlivo opustený kostolík mu učaroval tak, že aj nedávno usporiadal púť z troch obcí, v ktorých je farárom. Veriaci z Hosťoviec, Loviec a Žikova vystúpili z troch autobusov, prešli pomedzi smetiská a pridali sa k bývalým Opatovčanom. Kostol bol naplnený na prasknutie.
KVETA FAJČÍKOVÁ
