
Oslavovali dokončenú prácu. Sprava predseda Európskeho konventu Valery Giscard d‘Estaing, bývalý taliansky premiér Giuliano Amato a predsedov zástupca Jean-Luc Dehaene si s delegátmi pripili šampanským. FOTO – ČTK/AP
BRUSEL – Slovenskí predstavitelia v Konvente sú pomerne spokojní s najnovším návrhom európskej ústavy. Ide podľa nich o dobrý základ na medzivládnu konferenciu.
„Nikto nedosiahol 100 percent, ale nikto nemôže odchádzať s pocitom, že by nemohol žiť s kompromisom, ktorý je na stole. Každá krajina na 90 percent dosiahla, čo je pre ňu dôležité, a to platí aj pre Slovensko,“ povedal zástupca vlády v Konvente Ivan Korčok.
„Únia nebude mať ďalšie nové inštitúcie, nebude mať prezidenta, ale predsedu Európskej rady, ktorý bude riadiť jej zasadnutia, Európska rada nebude inštitúciou, ktorá by mohla prijímať legislatívne akty, Európska komisia bude obsadzovaná na základe rovnosti štátov na rotačnom princípe,“ vymenoval hlavné citlivé oblasti textu zástupca parlamentu Ján Figeľ.
„Záverečný návrh je krokom dobrým smerom, pretože vyšiel v ústrety viacerým citlivým požiadavkám, ktoré vyznievali ako väčšinové,“ myslí si. Očakáva, že medzivládna konferencia návrh ďalej posúdi a vylepší.
Poslankyňa Irena Belohorská je so zmenami v texte oproti predchádzajúcim návrhom tiež spokojná. „Myslím, že teraz vidieť, že sa predsa len snažili trochu priblížiť aj názorom národných parlamentov a vybalansovať rôzne názory,“ povedala.
Podľa Korčoka, Figeľa i Belohorskej návrh dosiahol ciele z Laekenskej deklarácie, ktorými boli zjednodušenie fungovania únie, zvýšenie jej priehľadnosti a demokratickej legitimity.
Korčok ocenil, že za uplynulých 24 hodín sa do textu dostalo viacero požiadaviek vládnych predstaviteľov, vrátane slovenských. Ide napríklad o jasne vyjadrenú rovnosť pri rotácii predsedníctva v ministerských radách, či vyjadrenie, že Európska rada nebude mať legislatívnu funkciu.
Pre Slovensko je podľa Korčoka prijateľným kompromisom, že po roku 2009 síce bude mať v komisii každá krajina jedného člena, ale iba 15 z nich bude mať právo hlasovať, pričom toto právo bude rotovať.
Slovenská vláda ani parlament zatiaľ neprijali stanovisko k budúcemu fungovaniu únie, vláda chce počkať na výsledky summitu v Solúne.
(tasr, mar)