Hneď skraja, od brehu, vidím v plytkej vode pohyb. Zbadal som mloka horského. Je to náš najkrajšie vyfarbený mlok. Na tele samcov prevláda v máji – v čase rozmnožovania tzv. svadobný šat. Pozostáva zo svetlomodrého sfarbenia chrbta, stredom sa tiahne žltočierna lišta, modrastý chvost je čiernoškvrnitý. Najkrajšia je striebristá škvrnitá hlava a oranžovočervené bruško.

V priezračnej vode sa samček pohyboval, plával a dlho vysedával na dne. Občas priplával k hladine, kde previsnuto postál so spustenými nohami. Odrazu sa rýchlo rozbehol a vzápätí už vidím zelenkavosivú samičku s mramorovou kresbou, ktorá dala popud k útoku samca. Samček sa snažil získať jej pozornosť. Pláva rýchlo a chce ju predbehnúť, stavia sa samici do cesty, ohýba koniec chvosta zboka nabok. Svadobná hra pokračuje tým, že samček vypúšťa zo zvláštnych žliaz voňavú tekutinu, ktorá asi samičku vzrušuje, pretože sa začne okolo samčeka obšmietať. Samček pokračuje v plávaní hore a dolu, samička už akoby zhypnotizovaná pláva v tandeme tesne za ním. Omámená vôňou páriacich orgánov samca vydáva sa na púť za ním.

Ozero je v tomto roku plné horských mlokov, zbehli sa sem zo širokého okolia na akt párenia. Na každom mieste vidno vo vode pohyb. Tak sa smutná voda horského jazera rozveselila a nastal v nej čulý život. Je mi ľúto, že sa tieto naháňačky a objímanie mlokov nedajú nafotografovať. Jazero stíchlo k večeru, keď už len kút pod smrekovou čečinou osvetľovali lúče slnka.

Tri dni pobytu pri jazere ma presvedčili, že svadobné hry mlokov pokračujú dlhšie. Mlokom horským neprekáža ani studená voda. Podobné púte samičiek za samcami som pozoroval aj na okraji jazera pod lesom, kde za celý deň slnko vôbec nezasvietilo. Koncom júna som sa na Ozero opäť dostal, ale po mlokovi už nebolo ani pamiatky. Na hladine v rastlinnej spleti som však videl vyhrievať sa na slnku mloka obyčajného – bodkovaného. To ma prekvapilo, ale aj potvrdilo moju mienku, že mlok horský žije často v spoločnosti mloka obyčajného alebo i mloka hrebenatého.