Do radu stromov umiestnime zavlažovaciu hadicu. FOTO – ARCHÍV
znižuje sa úroda a obmedzuje sa rast ovocnín.
Nedostatočné množstvo prirodzených zrážok, najmä v južných oblastiach a ich nerovnomerné rozloženie počas vegetačného obdobia vyžaduje optimalizáciu vodného režimu pôdy. Ovocné rastliny v záhradkách preto treba zavlažovať. Doplnková závlaha vyžaduje sledovanie prirodzených zrážok, stavu ovocných rastlín (napríklad vädnutie), momentálny stav vlhkosti pôdy a teplotu ovzdušia, aby sme určili termín zavlažovania a závlahové množstvo vody.
Nielen druhy, dokonca aj odrody majú rozdielne nároky na vodu. Najväčšiu potrebu majú jablone, broskyne a marhule, o niečo nižšiu ostatné druhy. Nerodiace mladé stromy treba zavlažovať najmä počas pučania a rastu letorastov. Rodiace stromy vyžadujú dostatok vody hlavne vo fázach kvitnutia, nasadzovania plodov, intenzívneho rastu plodov a letorastov a na začiatku dozrievania plodov. Suchá jeseň zhoršuje tvorbu a rast vlásočnicových korienkov, preto sa odporúča aj závlaha po zbere ovocia. Jednotlivé ovocné druhy majú od júna do zberu ovocia v zrážkovo priemernom roku nasledovné nároky na zavlažovanie:
Letné odrody jabloní potrebujú v júni a júli dve závlahové dávky, jesenné odrody od júna do augusta tri dávky a zimné od júna do 14 dní pred termínom zberu 4 až 5 dávok v množstve od 40 do 50 milimetrov, v závislosti od hĺbky koreňov. Hrušky vyžadujú v mesačných intervaloch dávku po 40 až 60 milimetrov. Broskyniam a marhuliam doprajeme závlahu najmä v období tvrdnutia kôstok až do 14 dní pred zberom, v 2 až 3 dávkach po 40 až 50 milimetrov a jednu dávku i po zbere na jeseň. Slivkoviny potrebujú závlahu predovšetkým počas rastu plodov, pred zberom a po zbere plodov, a to 3 až 4 dávky po 40 milimetrov. Stolové odrody viniča vyžadujú mesačné dávky po 30 až 40 milimetrov (30 až 40 litrov na meter štvorcový).
Kritériom termínu závlahy je momentálny stav vlhkosti pôdy. Nesmieme pripustiť, aby pôda v horizonte hlavnej aktívnej masy koreňov úplne vyschla. Zavlažovať začneme už vtedy, keď sa stáva v tejto vrstve mierne vlhkou. Vlhkosť môžeme zmerať tenziometrom a overíme ju tak, že z hĺbky asi 0,40 metra vykopeme zeminu z koreňovej zóny. Pri miernej vlhkosti, keď treba zavlažovať, je zemina chladná, nelepí sa, neovlhčuje ruku a nedá sa formovať. Hrudky sa po miernom stlačení drvia. Keď sa zemina dá formovať (okrem piesčitej), prípadne vystúpi po jej stlačení na povrch voda, nie je ešte závlaha potrebná. Naopak, pri suchých hrudkách, ktoré sa ťažko drvia, sme už termín závlahy premeškali.
Najvhodnejšie systémy – okrem zavlažovania krhlou, vedrom alebo hadicou z vodovodného potrubia – sme uviedli v príspevku o zavlažovaní zeleniny. Spomenuli sme aj možnosť pridávania hnojivých roztokov do závlahovej vody. Pri zavlažovaní mladých ovocných stromkov a pri tvaroch štíhleho vretena, ako aj viniča sa osvedčilo zakopať rúrky z PVC, prípadne hrubšie umelohmotné fľaše z nápojov, z ktorých sme odstránili spodnú časť. Cez ne nalievame vodu pomocou krhly ku koreňom rastlín do hĺbky 0,30 až 0,40 metra.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
