Reďkev a cvikla prehnojené dusíkom majú sýtozelené listy.
KRESBA – AUTOR
Predpestovanie sadeníc cvikly odstraňuje jednotenie a skracuje čas pestovania. Na rozdiel od okrúhlice, kvaky a reďkvi totiž cvikla vyžaduje teplejšie vegetačné obdobie. Ako každá buľvová zelenina rastie najlepšie v prevzdušnenej štruktúrnej a kyprej pôde.
Zatiaľ čo okrúhlica, kvaka a reďkev znášajú kyslú až slabo kyslú reakciu pôdy, cvikla potrebuje vyvápniť kyslú pôdu k predplodine. Ako väčšina koreňovej zeleniny nie je náročná na vysoký obsah dusíka v pôde. Pestujeme ich po kompostom vyhnojenej predplodine – kapuste, keli, kalerábe, karfiole, brokolici, uhorke, cukete alebo rajčiakoch. Základné hnojenie pred výsadbou alebo sejbou spočíva len v hnojení priemyselnými hnojivami v dávkach (kávové lyžičky na meter štvorcový): 5 až 7 NPK, alebo 2 až 3 liadok amónnovápenatý, 3 až 5 superfosfát a 2 až 3 draselnej soli. Pri jarnom a jesennom pestovaní dávky dusíkatých hnojív znižujeme na minimum. Vtedy totiž dochádza k nadmernej akumulácii dusičnanov v buľvách a koreňoch pre ich nedostatočné zabudovanie do bielkovín. Konzumovaná zelenina s vysokým obsahom dusičnanov škodí nášmu zdraviu. Neodporúčame preto ani často propagované prihnojovanie počas vegetačného obdobia. Iba cviklu môžeme v letných mesiacoch, pri jej zbere v jeseni, jednorazovo prihnojiť kombinovaným hnojivom. Pôda má byť počas vegetácie sústavne kyprá a dostatočne vlhká, čo dosiahneme sústavným ošetrovaním porastu. Najkvalitnejšia a najväčšia úroda býva na pôdach s humusovým horizontom do hĺbky 0,4 metra.
Z chorôb spomenieme padanie klíčiacich rastlín, hubovú škvrnitosť listov, peronospóru a múčnatku. Rastliny napádajú vošky, skočky a húsenice morovitých motýľov. Občas pozorujeme bútľavé zvyšky buliev, ktoré sú výsledkom žravosti hrabošov alebo aj nedostatočnej výživy rastlín bórom. Na kyslých alebo karbonátových pôdach sa preto odporúča počas vegetácie postriekať listy 4-percentným roztokom boraxu.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
