NHL začala razantnejšie ovplyvňovať zložitá hospodárska situácia.
Nebývalý tlak na trénerov
Dobrá sezóna je základným predpokladom dobrého hospodárskeho výsledku. Neplatí to síce na sto percent (spomeňme príklad Ottawa Senators, ktorá požiadala o ochranu pred bankrotom v čase, keď mužstvo podávalo kvalitné výkony a hralo na špici celej ligy), ale v konečnom dôsledku je to vždy v istej úmere. Z toho vyplýva, samozrejme, tlak na hráčov a trénerov. Tohtoročný tlak bol práve vzhľadom (aj) na ťažkosti s ekonomikou oveľa výraznejší, než vlani. Priamo v sezóne ho neprežilo až osem trénerov: Sutter (San Jose), Gilbert (Calgary), Hartley (Colorado), Fraser (Atlanta), King (Columbus), Therrien (Montreal), Trottier (N. Y. Rangers) a Ftorek (Boston). Hneď po sezóne sa k nim pridali ďalší dvaja: Laviolette (N. Y. Islanders) a Kehoe (Pittsburgh).
Je to presne tretina z celkového počtu, čo je pomerne vysoké číslo. Svedčí to o krehkosti pozície hlavného kouča, kde sa nehľadí na zásluhy (Hartley a Laviolette), ani na slávne meno (Trottier). Zaujímavosťou tejto sezóny je však to, že až štyria generálni manažéri prevzali na seba po vyhodení trénerov ich povinnosti: O‘Connell (Boston), MacLean (Columbus), Sather (Rangers) a Waddell (Atlanta, ten iba na desať zápasov, kým nezamestnal Boba Hartleya). Ťažko síce v tomto prípade hovoriť o nejakom trende, ale rozsiahlejšia zainteresovanosť šéfov klubov v príprave a vedení mužstva a ich ochota prevziať vyššiu mieru osobnej zodpovednosti, než je obvyklé, niečo signalizujú. Okrem toho je tu príklad torontského kouča a generálneho manažéra Pata Quinna, ktorý túto dvojjedinú úlohu úspešne zvláda u javorových listov už štyri sezóny.
Neúmerný nárast platov
Bol to práve Pat Quinn, ktorý ešte pred začiatkom tejto sezóny najhlasnejšie upozornil na to, že pokiaľ NHL nezačne riešiť svoje základné hospodárske problémy, môže nastať kríza. Quinnove slová boli reakciou na ďalšie kolo navyšovania hráčskych platov, roztočené predsezónnymi prestupmi Holíka (platový nárast +6,0 mil. dolárov), Guerina (+3,6 mil.), Amonteho (+2,3 mil.), Kasparaitisa a niektorých ďalších. Aj vďaka tomuto priemerný ročný plán stúpol v tejto sezóne až na 1,75 mil. dolárov. Výrečným paradoxom je, že medzi súhrnnou výškou hráčskych platov a celkovým výkonom nemusí byť priama úmera, ako to dokazuje napríklad účasť až piatich mužstiev z druhej polovice pomyslenej tabuľky platov medzi ôsmimi tohtoročnými štvrťfinalistami play off (17. Anaheim, 22. Vancouver, 25. Ottawa, 26. Tampa a 30. Minnesota).
Hroziaci bankrot
Quinnom predpovedané problémy sa dostavili a to dosť razantne: Buffalo a Ottawa museli požiadať o ochranu pred bankrotom, čo sa v histórii NHL stalo iba raz. Je síce pravda, že primárnym problémom v tomto prípade neboli kluby samotné, ale ekonomické problémy materských firiem a kriminálne konanie, avšak niesť takú platovú záťaž nie je jednoduché ani vtedy, keď majiteľ nie je práve defraudant. Šestnásť klubov sa vlani ocitlo v červených číslach a po tejto sezóne ich menej nebude, hoci pri devätnástich kluboch zaznamenali v tejto sezóne vyššiu alebo rovnakú návštevnosť. Sú to však priemerné nárasty v rozmedzí 1 až 8 % s jedinou výnimkou Anaheimom, kde bol prírastok + 22 %, teda priemerne o 2481 divákov na zápas viac. Hokej väčšmi ako iné športy v Spojených štátoch žije zo vstupného, takže hoci návštevnosť pozvoľna stúpa už päť sezón za sebou (v tejto sezóne to bolo + 2122 divákov na zápas), pomerne k rastu platov a nákladov to pochopiteľne nestačí. V niektorých mestách (Denver, Dallas, Detroit, Minnesota, New York/Rangers, Toronto a Vancouver) už v podstate nemajú v tomto smere kam ísť, lebo mali celú sezónu vypredané. A zdražovať vstupné nie je veľmi populárne.
Platový strop nevyhnutnosťou
Hráčske platy budú alfou a omegou rokovaní o novej kolektívnej zmluve medzi NHL a hráčskou asociáciou NHLPA. Tá súčasná vyprší 15. septembra 2004. Treba povedať, že zatiaľ sa o celom balíku otázok v tejto súvislosti viac hovorí, než koná. Pritom ide o absolútne kľúčovú záležitosť, bez ktorej nie je možné ísť ďalej. Uvedomujú si to obe strany, ale rokovania budú ťažké, najmä ak sa bude hovoriť o nasadení tzv. platového stropu podľa vzoru ostatných amerických profesionálnych líg. Je však zrejmé, že v súčasných turbulentných hospodárskych časoch to bude nevyhnutné. Napokon, sú si toho vedomí aj hráči, ako sa v januárovom čísle časopisu The Hockey News vyjadril Brett Hull: „Nemôžeme si dovoliť zastavenie ligy… Platy narástli do takej výšky, že by sme mali byť my, hráči, spokojní. Pritom si myslím, že existuje potenciál, ako môžu hráči v NHL mať úžasné platy. Vezmite si takých, čo dajú desať gólov za sezónu a dostanú 2,5 milióna. Musíme myslieť na dobro našej hry.“ V podobnej situácii sa v minulej sezóne roku ocitli bejzbalisti v MLB, ktorí sa dohodli doslova o päť minút dvanásť.
Pokles sledovanosti v televízii
Druhým kľúčovým bodom bude nová zmluva s televíziou, lebo stará v lete vyprší. Komisárovi Bettmanovi sa pred piatimi rokmi podaril pomerne dobrý obchod s celoplošnou televíziou ABC/ESPN za 600 miliónov dolárov. Lenže sledovanosť pomaly klesala. Športový kanál ESPN šiel v tohtoročnej základnej časti sezóny dolu o 7 %, sledovanosť na ABC poklesla dokonca o 17 %. Ani sledovanosť zápasov v play off a finále Stanleyho pohára nijako nenadchli. O tom, že výška a kvalita nového televízneho kontraktu bude mať významný vplyv na rokovania o kolektívnej dohode, o tom niet najmenších pochybností.
Kým však príde 15. september 2004, máme pred sebou ešte jednu sezónu. Ak bude herne aspoň taká príťažlivá ako táto, budeme sa mať na čo tešiť. Ak bude pokračovať kvalitatívny rast mužstiev ako Minnesota, Anaheim, Atlanta, Columbus, Edmonton, Florida, Ottawa, Tampa, bude mať kto preháňať ťažké váhy ako Detroit, Dallas, Philadelphia, Toronto, New Jersey, Rangers, St. Louis, potom sa budeme môcť radovať z tejto nádhernej hry dvojnásobne.
Použité zdroje: The Hockey News, The Washington Post, US Today, www.nhl.com
Autor: Igor Otčenáš(autor je hokejovým publicistom)
