Keď som si prečítal charakteristiku Alfrédov, povedal som si: „Ktože ma tak dobre pozná?“ Žeby to naozaj niekto vedel? Podľa mena odhadnúť, aký som? Nevystihuje ma vari len tá posledná veta o sieste, ak sa za ňu neráta občasné posedenie po obede pri kávičke. Čo už k tomu dodať, veď na väčšiu časť „posudku“ by som mohol byť pyšný. Ešte aj to vynikanie v matematike je presné, moja profesorka zo strednej školy Valika (srdečne blahoželám k meninám) mi dodnes nevie zabudnúť, že som nešiel študovať náš obľúbený predmet. A financie? Robil som hospodára v odborovej organizácii, tak svedomito, až som šťastný, že som sa toho zbavil. Hovorili o mne, že som držgroš. Starého otca Škóta asi v sebe nezapriem. A s tou užovkou ste ma príjemne prekvapili, to som netušil. Kedysi som sa s jednou stretol a odvtedy mám hady rád. Dotyk s haďou kožkou je prekvapujúco príjemný, čo málo ľudí vie.

S pamäťou to už nie je také dobré ako kedysi, pretože… Čo som to chcel? Neviem, možno nabudúce.