Stúpenec bývalého plukovníka juhoslovanskej armády Veselina Šljivančanina tvárou v tvár príslušníkovi poriadkovej polície. FOTO - TASR/AP
Haagskemu procesu so zločincami balkánskej vojny už nikto veľmi nevenuje pozornosť. V tlači sa sporadicky objavujú správy o Miloševičovej nádche či zadržaní ďalšieho zo zoznamu zloduchov neznámych mien. Európa sa šťastne nazdáva, že celú tú nepríjemnosť z 90. rokov majú Juhoslovania viac-menej z krku. Včerajšok ukázal, aká je to ilúzia.
Zatýkanie bývalého dôstojníka juhoslovanskej armády Veselina Šljivančanina, hlavného podozrivého zo zosnovania masakry v chorvátskom Vukovare, sprevádzalo pouličné násilie, aké belehradské ulice už roky nevideli.
Polícia potrebovala na zadržanie Šljivančanina vyše desať hodín. Svojho „hrdinu“ zúrivo bránilo niekoľko stovák extrémistov. Útočili na policajtov, zapaľovali autá, polícia odpovedala vodnými delami a slzným plynom.
Pancierové dvere na jeho dome zostali zatvorené, až kým špeciálna jednotka nepoužila výbušninu. Dvere povolili, policajti vbehli dnu a našli vystrašenú skupinu Šljivančaninových príbuzných a známych, ktorí prišli na rodinnú oslavu. Veselina Šljivančanina, hrdého Miloševičovho plukovníka, zatkli v deň jeho päťdesiatych narodenín.
Šljivančanin bol posledným z troch dôstojníkov z vukovarskej masakry na slobode. Jeho dvaja kumpáni už čakajú na proces v Haagu. Po ňom zostávajú na slobode už len Ratko Mladič a Radovan Karadžič. Šljivančanin rád vyhlasoval, že pri sebe nosí granát, lebo „sa radšej vyhodí do vzduchu, než by sa vzdal“. Nakoniec sa dal zatknúť dobrovoľne.
Srbskej polícií sa Veselina Šljivančanina dlho nedarilo zatknúť. Pred pár dňami však americký Kongres srbskému vedeniu pripomenul, že sa blíži 15. jún termín, dokedy musia Srbi dodať dôkaz, že naozaj spolupracujú s haagskym tribunálom, inak balík peňazí v hodnote 110 miliónov dolárov pripravený pre Srbsko zostane vo Washingtone.
„Máme tu ďalší príklad, že stratégia podmieňovania finančnej podpory funguje,“ povedal pre BBC analytik James Lyon z International Crisis Group.
Haagsky tribunál prestal srbské vedenie kritizovať z neochoty na spoluprácu už koncom mája. Z úst superprísnej hlavnej žalobkyne tribunálu pre vojnové zločiny Carly del Ponteovej odrazu vychádzali nezvyčajne pozitívne slová. Belehrad zrejme naozaj začal s Haagom spolupracovať. Násilná smrť premiéra Djindjiča pred troma mesiacmi belehradské autority asi presvedčila, že so sklamanými miloševičovskými nacionalistami napojenými na mafiu sa dohodnúť veľmi nedá.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
