Nové zemiaky uvarené v šupke sú výborné, keď sa trochu zapečú.
A že by raz zvládol pečenie? To si nevie ani predstaviť.
,,Koláče, rôzne nákypy, krémy. Obdivujem každého, kto s nimi nemá v kuchyni problémy. Ja k nim určite nepatrím.“
K vareniu sa Stano Král dostával iba pomaly.
,,Dokonca ma ani nezaujímalo, nelákalo, nebavilo. Moja mama a sestra totiž varia perfektne, otec ovláda aj rôzne špeciality, a preto ma k sporáku dotlačil napokon až sám život.“
Spôsoby, ako a čo pripraviť, nehľadal v kuchárskych knihách. Radšej sa spoľahol na občasné konzultácie s mamou – a najmä na kamarátky, od ktorých vraj pochytil najviac. Postupne si zostavil repertoár jedál, ktoré dokáže uvariť dobre a bez problémov. Ale s jednou podmienkou.
,,Aby som si niečo pripravil, musím mať čas a chuť. Čo však obvykle nebýva častejšie než raz za týždeň. Keby som mal variť každý deň, asi by som sa zbláznil.“
Káva s keksami
Zásady zdravej výživy Stano Král nepodceňuje, ale ani nepreceňuje. Hlavné z nich však rešpektuje, aj preto už osem rokov pravidelne cvičí.
,,Obmedzujem tuky, nejem hranolčeky, mastné zemiaky, opekané kurča si dám málokedy. Nejem sladké. Som už vo veku, keď viem, že k dobrej kondícii a zdraviu nestačí iba cvičiť. Samozrejme, nie som absolútny puritán, ktorý odmietne všetko nezdravé. Aj to predsa patrí k životu. Len vo všetkom zachovávam mieru.“
Dôkazom sú napokon jeho raňajky. Z hľadiska zdravej výživy ich iba ťažko možno označiť za primerané.
,,Asi som po babke. Tá raňajkovala tak, že si vždy do kávy nadrobila rožok. Ja si zasa pripravím veľký hrniec bielej kávy a vysypem do neho rôzne keksy a sušienky. O chvíľu všetko pekne zmäkne a potom už kávu obvykle ani nepijem, ale iba vyjedám lyžičkou. Nemôžem si pomôcť. Mám to strašne rád, neviem sa toho dojesť. Sú dokonca rána, že sa zobudím a už rozmýšľam, ako si túto, pre mňa absolútnu dobrotu, pripravím.“
Pre chuť aj pre oko
Na svoju obhajobu však Stano dodáva, že zároveň získa i plno energie a nemusí potom ani desiatovať, ani obedovať.
,,Prípadne si dám iba nejaký šalát s rožkom, viac sa najem až popoludní alebo večer. Zaujímavé je, že keď skúšam, som menej hladný, ako keď mám voľno. Ale zasa, vtedy sa teším na varenie.“
Najčastejšie si pripravuje soté. Chutí mu, lebo nemá rád suché či vyprážané mäsá.
,,K nemu mi potom stačí tmavý chlieb alebo varené zemiaky, ktoré si obvykle dám ešte na chvíľu zapiecť. Len aby boli trošku chytené.“
Rovnako dôležité sú pre neho aj prílohy.
,,Nakrájam si čerstvé papriky, paradajky, cibuľku, cesnak, k nim pridám zavárané uhorky, kukuričky, papričky, všetko si rozložím, v pokoji jem, kombinujem chute, ako mi práve napadne – a cítim sa výborne.“
Na pitie odporúča Stano Král ľahké biele víno alebo minerálku. Bez nej sa nezaobíde.
,,Usilujem sa dodržiavať pitný režim, ale musím to robiť dosť nasilu. Neviem prečo, sám smäd prakticky necítim. Takže so sebou nosím fľaše, ktoré majú obvykle jeden a pol litra. Podľa nich hneď vidím, koľko som za deň vypil. V poslednom čase si do nich ešte hodím šumivé celaskony.“
Saláma, ocot, cibuľa
Polievky – čiže v istom zmysle tiež tekutiny – nejedáva pravidelne. Občas si však doma jednu pripraví.
,,Hovorím jej mäsová. Vyvarím kúsky mäsa, zeleniny a ako vlastnú špecialitu pridám ešte dve vreckové polievky. Najčastejšie knedličkové. Všetko dochutím korením, cesnakom, dobre zamiešam a hotovo! Robím si niekedy naraz aj päť litrov. Zdá sa mi, že keď potom polievku vyberám z chladničky a zohrievam, je stále lepšia. Býva hustá, približuje sa ku gulášu, a preto je tiež dosť sýta.“
Stano však k príprave svojho najobľúbenejšieho jedla žiadny sporák nepotrebujej.
,,Možno to bude znieť smiešne, ale najradšej mám obyčajnú mäkkú salámu s octom a cibuľou. V Čechách ju volajú gotthajská. Takto upravená sa bežne objavuje aj na jedálnych lístkoch tamojších reštaurácií. Pretože môj otec pochádza z Čiech a na Slovensku nič podobné nenašiel, začal si ju chystať sám. Už ako malý, keď som z nej ochutnával, som tomuto jedlu absolútne prepadol. Aj teraz, keď naň mám chuť, a v obchode si kúpim pol kila točenej, hneď mi začnú tiecť slinky. Po príchode domov sa ani nevyzujem a už krájam a dochucujem.“
Taliansko a Francúzsko
Naopak, vyhýba sa tzv. družinárskym jedlám. Kapustovým fliačikom, granadíru, pľúckam na smotane, tekvicovej polievke.
,,Práve pri nich som však zistil, že nie je dôležité, čo sa navarí, ale kto a ako. Viackrát sa mi stalo, že som niekde, skôr z prinútenia, ochutnal i tieto jedlá – a boli výborné. Lebo takí boli aj ich kuchári. V reštaurácii si ich však neobjednám.“
A hoci sám nevie prečo, nechýba mu ani ovocie.
,,Beriem ho skôr ako nutný zdroj vitamínov. Pomaranče, banány, citróny mi veľa nehovoria. Ešte tak černice, egreše, jahody alebo maliny.“
Pri svojich pracovných a súkromných cestách v zahraničí sa síce experimentov nebojí, ale nevyhľadáva ich.
,,Morské potvory mám celkom rád, no slimáky, žabie stehienka či hadie mäso som ešte nejedol. Ale, ktovie, čo ma čaká. Aj keď hada by som si predsa len radšej odpustil.“
Ktorú kuchyňu má najradšej?
,,Taliansku. Pizza, tej sa v Taliansku nikdy neviem dojesť. Vždy je absolútne čerstvá, chuťovo iná a kdekoľvek prídete, aj rovnako kvalitná. Ale špagety ma veľmi neoslovujú. Radšej si objednám lasagne.“
Stano si rád zaspomína aj na jeden zážitok z Francúzska.
,,Boli sme v takej stredovekej krčme. Kým nám doniesli, čo sme si objednali, prišiel čašník s táckou plnou syra – s tým, aby sme ochutnali. Priznám sa, väčšinu syra som vôbec nepoznal. Najrozličnejšie druhy, farby, tvary. Boli strašne dobré. Podobné prekvapenie by som rád zažil i u nás, na Slovensku. Na niečo podobné si ešte zrejme počkáme.“
FOTO SME – PAVOL MAJER
