Prezident Schuster kladie veniec k Pamätníku Ľudovíta Štúra v Modre. FOTO TASR – ŠTEFAN PUŠKÁŠ
V Modre na námestí mal byť o jedenástej. Čakala ho skoro celá základná škola. „Dostali sme príkaz od riaditeľa, aby sme sem išli,“ povedala jedna učiteľka. „Asi ho o to požiadali z mestského úradu.“ Prezident nechodil a deťom začínalo byť na slnku dlho. Zaplnili cukrárne a obchody na námestí, stáli v rade na zmrzlinu. Neskôr sa začali polievať vodou a presúvali sa do úzkeho pásu tieňa, ktorý vrhali na zem múry obchodov. „Už sme mohli byť doma,“ povedala po polhodine jedna žiačka. Požičiavala si peniaze na malinovku.
Pod jediným stromom sa na námestí tlačila modranská elita. „To sú miestni podnikatelia,“ povedal neďaleko stojaci pán. Podnikateľ s manželkou sa dohadovali, ako sa k prezidentovi dostanú, aby si s ním mohli podať ruku. „On nás ale nemá v programe,“ hovoril muž.
„Ja by som ho volila znovu, len s tými dôchodkami to teraz pokašlal,“ povedala staršia pani, ktorá išla rodičom zobrať do obedára obed. „Veď to urobil dobre, že to nepodpísal, chce, aby sme ich mali vyššie,“ oponoval muž stojaci vedľa nej. Panej to došlo, o chvíľu jej už bolo horúco a odišla preč. „To asi preto je tu toľko detí, aby tu vôbec niekto bol,“ pokračoval muž a ľutoval aj hradnú stráž a hudbu, ktorá sa pražila na slnku. Spomenul si, že naposledy bol prezident v Modre na helikoptére.
Deti sa postupne vytrácali, jednu skupinu odviedla sama učiteľka. Keď konečne prezident prišiel, podal si ruku s deťmi, odfotografoval sa s nimi a položil vence k Pamätníku Ľudovíta Štúra. Opýtal sa starých ľudí na dôchodky: „Ste spokojní, čo som urobil? Lebo na Myjave mi vynadali, že kvôli mne sa vyplácanie vyšších dôchodkov odloží.“ „Áno sme,“ odpovedali.
O dôchodkoch potom prezident dlho rozprával aj novinárom. Dlho rozprával aj o svojich ekonomických úspechoch: „Mnohí podnikatelia by vám to vedeli povedať. Dnes sú kontakty s každým prezidentom také, že môžem kedykoľvek zavolať.“ Spomenul aj návštevu v Bejrúte, kde nemal kto zo slovenskej delegácie povedať prejav vo francúzštine: „Vystúpiť tam v angličtine by nebolo dobré, tak som vystúpil vo francúzštine a odvtedy so mnou prezident Chirac hovorí len po francúzsky a ja mu odpovedám po anglicky.“ Napokon si Schuster predsa len podal ruku s podnikateľmi a odišiel na radnicu.
V Bratislave pri hrobe Alexandra Dubčeka sa hlave štátu ľudia opäť sťažovali, že si nemôžu kúpiť ani ovocie, lebo nemajú peniaze. Prezident povedal, že poslanci to snáď pochopia. Nakoniec rozprával, ako popísal históriu v svojej knihe Ultimátum. „Aj tak to nikto nečíta.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
