Ste spokojný s tým, koľko prípadov korupcie sa na Slovensku dostane až pred súd?

„Nie som spokojný. Za posledné roky sa podarilo počet stíhaní pre trestný čin korupcie zvýšiť. Dokonca niekoľkonásobne, ale stále hovoríme o malých absolútnych číslach. Stále to je podľa mojej mienky iba vrchol ľadovca.“

Čím je to spôsobené?

„Problém okrem prevencie proti korupcii je aj veľmi nízke riziko odhalenia. To má za následok, že to nemá preventívny účinok. Niekedy represia môže byť najlepšou prevenciou.“

Pomohlo by zvýšenie trestných sadzieb?

„Teraz sme v novelizácii Trestného zákona, ktorá prešla pred mesiacom v parlamente, zdvihli dolnú hranicu trestnej sadzby pri aj tej najmenšej korupcii verejných činiteľov z dvoch na tri roky. To preto, aby v týchto prípadoch bol vždy uložený nepodmienečný trest.“

Je problém iba v nízkych trestoch?

„Korupcia sa ťažko odhaľuje, lebo sú málokedy prítomní svedkovia. Pri odhaľovaní treba využiť aj neštandardné nástroje. Uvažujeme, že by sme rozšírili možnosti agenta. Existujú spravodajské informácie aj o korupcii verejných činiteľov, ale nie je ich možné použiť ako dôkaz. V niektorých krajinách sa na takéto účely vytvorí fiktívna kauza, ktorej cieľom je odhaliť korupciu na konkrétnej štátnej inštitúcii. Ide väčšinou o odhaľovanie korupcie na najvyšších úrovniach.“

Máte pocit, že už nastáva pozitívny posun v povedomí verejnosti, či sudcov a ich menšej ochote tolerovať korupciu?

„Bol by som veľmi rád. Myslím si, že vnímavosť ku korupcii je vyššia aj zásluhou médií, aj zásluhou tlaku verejnosti. Problém korupcie u nás sčasti súvisí aj s tým, že v mnohých prípadoch nie je vnímaná ako niečo nebezpečné. Mnohí to vnímajú za normálnu súčasť života. Preto budeme musieť pristúpiť aj k aplikácii niektorých neštandardných mechanizmov.“

(rp)