Severoatlantická aliancia plánuje, že už v októbri bude mať k dispozícii prvú časť nových síl rýchleho nasadenia, ktoré by mali byť schopné okamžite zasiahnuť v krízových oblastiach kdekoľvek na svete. Na vytvorení jednotky o sile 25 tisíc mužov sa dohodli členské krajiny NATO na minuloročnom summite v Prahe. V októbri by mala mať jednotka k dispozícii prvých päť tisíc vojakov. Vrchný veliteľ vojenských síl NATO v Európe, americký generál James Jones predpokladá, že táto prvá časť by tvorila jadro elitnej jednotky rýchleho nasadenia, ktorú by mohla aliancia prakticky okamžite vyslať do ohnísk konfliktov.
NATO: Očakáva sa ostrá debata o základniach aliancie
NATO plánuje tento týždeň odhaliť závoj najradikálnejšej štrukturálnej obnovy v 54-ročnej histórii aliancie ako súčasti krokov jej adaptácie na nové bezpečnostné hrozby. Zabrzdiť to ešte môže dohadovanie sa o vojenských základniach aliancie. Podľa diplomatov krajiny pri Stredozemnom mori bojujú za základne, ktorých počet sa má upraviť. Španielsko je odhodlané ponechať si letecké operačné centrum a Grécko je znepokojené, že jeho odveký rival Turecko by mohlo vyjsť z tejto reštrukturalizácie lepšie. V hre sú nové pracovné miesta, ktoré sa vytvoria po príchode veliteľstva v 19 štátoch aliancie a politický vplyv, zvlášť na stredozemnom okraji potom, čo sa NATO presunulo z hraníc z čias studenej vojny na južné oblasti. Významný predstaviteľ aliancie vyjadril mierny optimizmus, že sa na stretnutí ministrov obrany členských štátov NATO, ktorý sa začína vo štvrtok v Bruseli, podarí dosiahnuť súhlas s novou štruktúrou.
NATO: Aliancia sa transformuje - musí byť schopná čeliť novým výzvam
Popri krokoch na zlepšenie vojenských kapacít a vybudovaní jednotky rýchleho nasadenia, časťou navrhnutého programu aliancie je urobiť z NATO relevantnú organizáciu schopnú reagovať na globálne výzvy, ako sú terorizmus a šírenie zbraní hromadného ničenia. Zámerom je upustiť od statických vojenských pozícií, ktoré vyhovovali obrannej aliancii v čase studenej vojny a umožňovali jej robiť to, čo nemôže robiť po útokoch na Spojené štáty 11. septembra 2001- rýchle reagovať, keď je spojenec napadnutý vzdialeným nepriateľom.
NATO: Rychak podporuje nový zákon o ochrane utajovaných skutočností
Ochrana utajovaných skutočností je pre NATO najcitlivejšou témou. Riaditeľ Bezpečnostného úradu NATO Wayne S. Rychak preto počas návštevy Slovenska podporil nový zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý predložil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Na tlačovej besede o tom dnes informoval riaditeľ kancelárie NBÚ Juraj Puchý. Zákonom by sa do troch týždňov mala zaoberať aj vláda. Rychak tiež očakáva, že na Slovensku by nemali byť politické zásahy do tajných a bezpečnostných služieb a tieto by mali mať účinnú parlamentnú kontrolu. Puchý však ďalej tieto Rychakove vyjadrenia nekonkretizoval. Informoval tiež, že Rychak sa zmienil aj o korupcii. V tejto oblasti podľa neho Slovensko bude musieť ešte urobiť nejaké kroky dopredu.
MO SR: Minister Šimko odlieta na pracovné rokovania do Bruselu
Minister obrany SR Ivan Šimko odlieta v stredu poobede na dvojdňovú pracovnú návštevu do Bruselu. Vo štvrtok sa zúčastní na zasadnutí Výboru pre obranné plánovanie NATO (DPC) a na rokovaní Severoatlantickej rady (NAC+7). V piatok absolvuje pravidelné zasadnutie ministrov obrany Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC). V rámci pracovnej cesty sa Ivan Šimko stretne aj s českým ministrom obrany Miroslavom Kostelkom.
NATO: SR navštívi šéf Parlamentného zhromaždenia S. Lunn
Generálny tajomník Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO Simon Lunn príde na návštevu Slovenska 16. a 17. júna. Cieľom jeho cesty je preveriť pripravenosť Slovenska na usporiadanie Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie, ktoré má byť v Bratislave na budúci rok od 28. mája do 1. júna. Agentúru SITA o tom dnes informoval poslanec Národnej rady SR a vedúci Stálej delegácie slovenského parlamentu pri PZ NATO Jozef Banáš, ktorý sa vo Veľkej Británii zúčastnil na stretnutí parlamentných delegácií krajín, ktoré sú členmi a pozorovateľmi PZ NATO.
