FOTO – ČTK
Americká pesničkárka Suzanne Vega sa osemnásteho júna po druhýkrát v bratislavskom PKO predstaví slovenskému publiku „Rada predstavujem publiku život z rôznych uhlov pohľadu. Niekedy sú to veci, ktoré ľudia nechcú počuť, inokedy o nich nič nepočuli, alebo vedeli o nich, ale nikdy nad nimi nerozmýšľali,“ hovorí Suzanne Vega (1959). Newyorská pesničkárka vystúpi v Bratislave už po druhýkrát. Osemnásteho júna predstaví v PKO na koncerte, ktorý je súčasťou jej európskeho turné, posledný album Retrospective – kolekciu jej najväčších hitov.
Najsilnejšia pesničkárka
Prestížne noviny New York Times o nej v čase vyjdenia jej debutového albumu roku 1985 napísali, že je najsilnejšou pesničkárkou, ktorá sa za posledné roky objavila. Jej piesne majú vážnosť a rozvahu, sú zakorenené v poézii a literatúre. Vega vyrástla v hispánskej štvrti a odtiaľ v puberte utekala do intelektuálnej komunity v Greenwich Village, z ktorej v šesťdesiatych rokoch vyšlo mnoho folkových spevákov.
Na New York High School for the Performing Arts študovala tanec, popritom sa učila hrať na akustickú gitaru. Milovala Leonarda Cohena a Boba Dylana, skutočný hudobný zážitok však pocítila na koncerte rockandrollového hrdinu Lou Reeda. „Jeho piesne ma šokovali. Bol to prvý umelec, ktorý poznal život a podmienky, v akých som rástla, konfliktné vzťahy na ulici a boj o prežitie v gete. Vtedy som pochopila, že aj naďalej môžem byť folkovou pesničkárkou, ale zároveň akoby sa vo mne otvorila nová kapitola.“
Luka a Tomova večera
Mala devätnásť, tanec hodila za hlavu a vo folkových kluboch predstavila svoje prvé piesne. Tie stále vychádzali z nežného zvuku folku, ale texty skúmali odvrátené stránky ľudskej existencie.
Jej talent si čoskoro všimli hudobní kritici, neskôr aj veľké nahrávacie spoločnosti. Až na tretí pokus sa podarilo zlákať ju nahrávacej firme A&M Records. Jej prvý album mal obyčajný názov – Suzanne Vega (1985), ale neobyčajnú náladu, ktorú podtrhával jej tichý dôrazný spev, takmer šepot. Jej prvý hit sa volal Marlene On The Wall, ale najväčší úspech zaznamenala až s albumom Solitude Standing (1987) a jednoduchou skladbou Luka. Táto pesnička, ktorej text hovorí o zneužívaní detí z pohľadu obetí, sa paradoxne vyšvihla do svetových hitparád. Nasledujúci Days Of The Open Hand (1990) považujú jej fanúšikovia za najlepší, ale absencia žiadaných hitov z neho spravila kolekciu piesní, ktorá sa stratila v mori iných vtedajších nahrávok.
„Píšem skladby, ktoré sú rozhovormi so mnou. Zistila som, že pieseň môže byť skutočne dobrá, iba ak je napísaná v nálade, ktorej publikum rozumie, iba potom môže byť skutočne dobrá,“ hovorí pesničkárka, ktorá sa začiatkom deväťdesiatych rokov ocitla opäť na vrchole popularity – bez toho, aby pohýbala prstom.
Remix jej staršej piesne Tom‘s Dinner od britského tanečného dua DNA chceli v A&M chceli najprv zakázať, nakoniec však vyšla s jej požehnaním. Jednoduchý tanečný rytmus a krásna melódia ovládli britské a americké rebríčky na niekoľko týždňov.
Od Tomovej večere nebolo ďaleko k jej nahrávke s podivným názvom 99,9 F, kolekcii technicky inovatívnych skladieb, ktorým vládli industriálne rytmy, perkusie, skreslené nástroje – akokeby si Vega, jemná speváčka dala rande s Tomom Waitsom. Je to stále folk, vďaka syntetizátorom aj trochu pop, vyrobený však na strojovom páse v zabudnutej továrni.
Čo chcú ľudia
Ďalší album vydala až po piatich rokoch. Volal sa Nine Object Of Desire (1997) a po hudobnej stránke symbolizoval istý návrat k jej začiatkom. Rozchod s manželom a producentom jej posledných platní Mitchellom Frommom sa podpísal zatiaľ pod jej posledný radový album Song In Red and Gray (2002). „Myslím, že je silný. Nie je to moja súkromná terapia,“ povedala pre český denník MF Dnes.
Retrospective je výberom toho najlepšieho, čo za devätnásť rokov nahrala. A aj taký by mal byť jej bratislavský koncert. Vega, ktorá v deväťdesiatych rokoch otvorila dvere silnej generácii mladých pesničkárok, bilancuje kariéru, stojí na rázcestí a už píše nové piesne.
Je však veľmi pravdepodobné, že si PKO vypočujú aj legendárneho Luku: „Čo mám robiť? Ľudia ju chcú stále počúvať a ona sa stala mojou súčasťou.“
