Obraz bratislavského štadióna Interu na Pasienkoch počas utorkového atletického mítingu Cena Slovenska Slovak Gold (CSSG) priniesol „púštny“ obraz. Horúco a prázdno. Slovenský divák sa zo štadiónov varujúco vytráca. Dvojtisícový odhad zahrňuje všetkých – hostí v čestnej lóži, novinárov, pretekárov, ktorí práve nesúťažili, trénerov, činovníkov. Kľúčovú fanúšikovskú náklonnosť k peknej zábave prejavilo asi päťsto priaznivcov. Žalostne málo. Až tak, že vo vplyvných kruhoch sa hneď po skončení meditovalo o zmysle mítingu. Paradoxne v období, keď všetko naznačovalo možný vzostup.
Slávna minulosť a debata o zbytočnej prítomnosti
Utápanie sa v spomienkach na časy štartov Sergeja Bubku, Maurica Greena, Jana Železného, Michaela Johnsona, Colina Jacksona, Stefky Kostadinovovej, Merlene Otteyovej nemá zmysel, ochkať nad prívlastkom ešte zo začiatku deväťdesiatych rokov, že Bratislava je Zürichom východu, je nereálnym rojčením. Návštevnosť však taktiež zďaleka nezodpovedá stále solídnej úrovni mítingu. Prelomiť začarovaný kruh znamená pre organizátorov veľkú výzvu k mobilizácii síl a umu, lebo zatiaľ akademické debaty o zbytočnosti sa raz môžu naplniť. Bratislavský míting patrí stále do seriálu IAAF Grand Prix druhej kategórie. Do elitného celosezónneho programu sa však tlačí mesto za mestom. Naša metropola sa v konečných hodnoteniach postupne prepadá na chvost. Mínusmi sú divácky nezáujem, nie celkom vyhovujúci štadión, výkony. Organizátori majú vplyv predovšetkým na to prvé.
Pasienky by mohli naplniť mladí ľudia
Súčasťou mítingu bolo i vyvrcholenie nápaditej akcie pre bežecké talenty Hľadáme nového Jozefa Plachého. Štartovali chlapci a dievčatá od Gbelov po Prešov. Ak by iba zo škôl, ktoré mali v hre svojich športových lídrov, prišli povzbudiť spolužiakov kamaráti, možno by sme narátali ďalšiu päťstovku divákov.
Riaditeľ pretekov Imrich Ozorák zdôraznil, že na zvýšenie návštevnosti treba ísť sprvoti cez školy. „V minulosti sa chodilo na péteesku na školské výlety. Musíme osloviť učiteľov z blízkosti Bratislavy. Pre nás senzačný záujem o míting prejavili samosprávne orgány bratislavských mestských častí i z celého kraja. Štátne orgány nám nielen fandia, ale tiež pomáhajú. Nemožno hovoriť o nejakom mimoriadnom dostatku, ale finančná mizéria už nezväzuje ruky, aby sme mohli napredovať. Dostali sme povzbudzujúce prísľuby. Bolo ale nešťastím, že prísun peňazí prišiel o čosi neskôr, ako si to žiadala propagácia. Chceli sme začať ofenzívu hneď po hokejových majstrovstvách sveta, zmeškali sme približne tri týždne.“
Riaditeľ hovoril o neúcte k tradícii
Ozorák hovoril o potrebe tvoriť „nové“ preteky, poukázal na našu všeobecnú neúctu k tradičným hodnotám. Bývalú slávnu péteesku brzdia neúrodné roky. Z pamäti vylovil príklad. Prekvapujúci, ale pravdivý. „Kolega Šurda, riaditeľ Štátneho závodiska, roky postupnými krokmi urobil z petržalských dostihov podujatie s päť - až osemtisíc divákmi. Každú nedeľu. Vytvoril tradíciu, ktorá neprerušene napreduje. Má najväčšie pravidelné návštevy u nás.“
S direktorom atletického mítingu sme sa bavili na otázku – pritiahnu dve-tri hviezdy divákov? Ozorák názor rázne odmietol. „El Guerrouj by prilákal možno stovku ľudí. Aj to skôr pre autogramy. Ani Carl Lewis v najslávnejšom období by nenaplnil Pasienky do posledného miesta.“ V súvislosti s financiami sme sa zhovárali v teoretickej rovine, hoci bolo jasné, že bratislavský riaditeľ naznačuje možný rozpočet dnešnej ostravskej Zlatej tretry, ktorá má skvelé obsadenie. „Ak by sme my dostali 30 miliónov korún, nepoužili by sme celú sumu na náš míting. Považoval by som to za zbytočný luxus. Polovica by stačila, druhú by sme dali na rozvoj mládeže, či lepšie, všeobecne na perspektívne napredovanie slovenskej atletiky. Jednou z príčin diváckeho nezáujmu je naša stagnácia. Je to prirodzené. Slováci sa chcú prísť pozrieť na dobrých Slovákov.“
Hviezdy, či nehviezdy?
Domnievame sa, že zmysluplne vyskúšať účasť dvoch-troch hviezdnych atlétov v Bratislave, aj na úkor slabšej kvality v niekoľkých iných disciplínach, by nebol márny pokus. Ďalšou, hoci menej sympatickou možnosťou je zinscenovať alebo lepšie „kúpiť si“ svetový výkon. Ide o bežnú prax. V „slovenskej otázke“ s direktorom súhlasíme. Vlani na Interi zažiarila mladá osemstovkárka Klocová, teraz nevyšli podľa želania preteky nádejnej šprintérke Lucii Ivanovej. Náš trojnásobný najlepší atlét roka guliar Milan Haborák nie je na začiatku sezóny v najlepšej forme. A míting bol zrazu pre väčšinu slabý. Prehnané tvrdenie. Úroveň je rozhodne podstatná, hoci jej kolísavosť ťažko ovplyvniť. Avšak ani najlepšie preteky nemajú význam bez diváka. Slovenský šport životne zápasí o jeho priazeň.
PETER FUKATSCH
