Slovenská šprintérka Lucia Ivanová (číslo 160) mala ešte po vybehnutí zákruty šancu na popredné umiestnenie. FOTO – ĽUBOŠ PILC
Nádeje slovenskej atletiky sa na mítingu Cena Slovenska Slovak Gold až príliš upierali k schopnostiam veľkej šprintérskej nádeje Lucie Ivanovej. Nebola a ani nemohla byť spokojná. Hoci všetko je relatívne. Čas 23,79 s na dvojstovke, ktorý dosiahla v utorok na Pasienkoch, by bol na začiatku tejto sezóny jej jasným osobným rekordom (v roku 1999 24,03). Ibaže 22-ročná rodáčka zo Žiaru nad Hronom zabehla pred dvoma týždňami v Prahe výborných 23,06 s a za limitom na parížsky svetový šampionát zaostala iba deväť stotín sekundy. Šprintérske zlepšenie takmer o sekundu je výnimočné.
Zdolala ju únava
Lucia mala výnimočnú i halovú sezónu. Slovenský rekord zlepšila šesťkrát, prebojovala sa na svetový šampionát pod birminghamskú strechu, kde jej postup medzi najlepšiu dvanástku ušiel o stotinu. Vysoká dievčina (182 cm) ukazovala svoj mimoriadny talent už v juniorskom veku. Potom sa však pre zranenia i z osobných dôvodov na dva roky odmlčala. Prešla k Marošovi Molnárovi, mladému, ambicióznemu koučovi. Ten na Pasienkoch po behu ihneď tlmil sopku v Luciinej duši. „Nič si z toho nerob. Prvých stopäťdesiat metrov bolo výborných. Zbadal som, že si unavená,“ hovoril tréner zverenke. Ivanová bežala cez víkend v Kladne českú Extraligu. Na stovke dosiahla v rozbehu i vo finále zhodne 11,56 s, na dvojnásobnej trati 23,45 s.
Opýtali sme sa trénera, či sa Ivanová nemohla šetriť. „Preteky sú iste najlepšou prípravou. To je jedna stránka veci. Lucia sa iba prediera medzi najlepšie. Nesťažujeme sa, máme dobré podmienky na prípravu, ale v peniazoch sa iste netopíme. Mladá atlétka hosťuje v Olympe Praha, záväzky si musíme plniť.“ Ivanovej (u nás reprezentuje Sláviu UK Bratislava) prístup vôbec nie je ojedinelý. České kluby reprezentuje v ich najvyššej súťaži takmer deväťdesiat našich pretekárov.
Tréner hovorí o dobrej skúsenosti
„Samozrejme, že nás slabší výkon pred domácim publikom hnevá. Ešte viac ma mrzí umiestnenie. Ešte po vybehnutí zákruty bola Lucia plece pri pleci s víťaznou Jamajčankou Campbellovou. Keď okolo nej prefrčala Kanaďanka Wittlerová (skončila štvrtá – pozn. red.), moja zverenka zazmätkovala, stvrdla a jednoducho prestala bežať. Dobrá skúsenosť. Lucia ich potrebuje. Aj prehry sú užitočné. Aj to, že je naštvaná. Je to dobre. Šprintérka musí byť impulzívna,“ prízvukoval Molnár.
Lucia sa skutočne chvíľu správala nezvyčajne. Príkro a odvrkujúco. Doteraz sme poznali z haly jej smiech, štebotanie, až pokornú slušnosť. „Nemajte jej to za zlé, ešte sa učí,“ ospravedlňoval Luciu tréner, hoci nemusel. Prirodzený hnev šprintérku šprintérsky opustil.
„Nebežalo sa mi dobre, určite som chcela ukázať v Bratislave oveľa viac. Mám trochu ťažké srdce na organizátorov, ktorí nechali šiestu dráhu, kde mala bežať Gončarenková, voľnú, a tým boli pre mňa súperky v ďalších dráhach príliš ďaleko. Zákrutu som vybehla ešte dobre, ale v rovinke mi v protivetre rapídne ubúdali sily,“ povedala s dovetkom, že príležitostí na splnenie limitu na MS bude ešte dosť. „A ja ho pokorím. Tvrdo pracujem a sľúbila som sebe i trénerovi, že budem štartovať aj na letnom svetovom šampionáte,“ zvolala akoby sama pre seba. Správne zanovito a s úsmevom.
(pf)
