FOTO – ARCHÍV AUTORA
Bol trojnásobným majstrom sveta a zo 133 šesťdňových pretekov vyhral štyridsať a iba dva razy sa vzdal.
Vo svojich 42 rokoch pri rozlúčke s kariérou zašpurtoval na 250 m okruhu dráhy v Bruseli za 14,55 s.
Cyklistický Matthews – Rik van Steenbergen.
Svoje posledné preteky, preteky s najzákernejšou chorobou, prehral vo štvrtok 15. mája tohto roku večer v antverpskej nemocnici vo veku 78 rokov. O jednom z najväčších cyklistických šampiónov všetkých čias priaznivci športu na Slovensku veľa nevedia. V časoch jeho vrcholnej kariéry nebolo zvykom v našich novinách písať o športovcoch spoza „železnej opony“, a tým skôr o profesionálnych.
Fenomén „Rik I.“ alebo „Šéf“
Rik van Steenbergen sa narodil 9. septembra 1924 v Antverpách. Profesionálnu cyklistickú kariéru začal počas 2. svetovej vojny v roku 1943 a hneď sa stal majstrom Flámska a Belgicka. Okrem toho dosiahol ďalších 27 víťazstiev na dráhe. Ďalšie nasledovali po vojne. Za 24 rokov profesionálnej kariéry vyhral 952 pretekov na ceste aj dráhe, čo je ťažko dosiahnuteľný a už vôbec nie v dnešných časoch prekonateľný rekord.
„Rik I.“ alebo „Šéf“, ako ho prezývali spolujazdci, bol trikrát majstrom sveta na ceste (v rokoch 1949, 1956 a 1957), sedemkrát majstrom Belgicka, vyhral osem klasických pretekov (napr. dvakrát Paríž – Roubaix, Miláno – San Remo), štyri etapy na Tour de France, 15 etáp na Giro d‘Italia, 6 etáp na Vuelte Espaňa. Jeho výška (186 cm) a váha (83 kg) boli veľkým hendikepom v horských etapách, a tak nemal šancu obstáť v celkovej klasifikácii etapových pretekov. Aj napriek tomu však v roku 1951 skončil na Giro d‘Italia druhý.
Rik bol rodeným, všestranným cyklistom. Nebol to rýchlik, nešpurtoval medzi najlepšími, ale nechýbal pri žiadnom vážnom úniku. Bol nesmierne húževnatý, vytrvalý. Dá sa povedať, že celý život zasvätil cyklistike, lebo v sedle bol od januára do decembra a potom znovu. Uplatnenie našiel aj v teréne, ktorý bral ako doplnok v rámci prípravy.
Iba dva razy nedokončil
V závere kariéry sa viac venoval dráhovej cyklistike. Absolvoval dnes už neuveriteľných 133 šesťdňových pretekov. Len dvakrát sa vzdal po páde, ale 40-krát sa mu podarilo zvíťaziť. Aj svoje rozlúčkové preteky absolvoval na cyklistickom štadióne v Bruseli. Ešte 10. decembra 1966 ukazoval, že nepatrí do starého železa. Aj napriek 42 rokom patril v pelotóne cyklistov medzi najlepších a 250 m okruh dokázal zašpurtovať za 14,55 sekundy. Mnohým spolujazdcom mohol byť vtedy už otcom. Pri rozlúčke sedela v lóži belgická kráľovská rodina, rozlúčiť sa prišlo aj tridsať belgických majstrov sveta všetkých vekových kategórií.
Nedostižný šampión
Eddy Merckx, ktorý bol považovaný za najlepšieho cyklistu všetkých čias, vyhral v rokoch 1965 – 1977 celkove 525 pretekov, vrátane piatich Tour de France, Giro d‘Italia a Vuelty Espaňa, bol štyri razy majstrom sveta a vyhral 29 klasických pretekov. Smrť Rika van Steenbergena sa ho dotkla: „Často som bol s ním v kontakte, aj počas jeho choroby. Posledný mesiac som videl, že už začína prehrávať. Rik bol po celý svoj život veľmi príjemný človek a veľký šampión. Keď som začínal svoju kariéru, Rik končil. Zúčastnil som sa na jeho rozlúčkových pretekoch v Bruseli a pre mňa bola veľká pocta jazdiť s ním ako spolujazdec. Budem na neho spomínať ako na osobnosť s veľkým srdcom a ako na veľkého šampióna. Bol vzorom tisícom, ktorí sa od neho naučili a zúročili to neskôr výdatnejšie, než mohol on v ťažkých rokoch svojej kariéry.“
Jeden z troch velikánov
Patrick Sercu vyhral 88-krát šesťdňové preteky. Jeho kariéra sa v šesťdesiatych rokoch prekrývala s Rikovou: „Môj otec Albert s ním pretekal a podarilo sa to aj mne v posledných rokoch jeho kariéry. Ako synovi jeho bývalého kolegu mi pomohol k mnohým kontaktom a aj som s ním jazdil v roku 1965 šesťdňové. Keď Rik pretekal, neboli ešte televízne prenosy. Bol však taký populárny, že veľa divákov chodilo na preteky len kvôli nemu. Chceli ho vidieť v akcii. Bol jednoducho cyklistickým pojmom, osobnosťou. Jazdil v lete na ceste, jazdil v zime na dráhe, ale počas aktívnej činnosti som ho nevidel chorého alebo unaveného. Poznal som ho veľmi dobre, bol to príjemný človek. Všetci ho rešpektovali a aj preto mal prezývku Šéf. Belgicko malo Rika van Steenbergena, Rika van Looya a Eddyho Merckxa. Teraz sme stratili jedného z troch velikánov. Smutné, ale taký je život.“
JOZEF KOVÁČ
