FOTO - TASR/AFP
Televízne kanály ukazovali smejúcu sa tvár egyptologičky Joanny Fletcherovej vedľa stuhnutej sivej masky na tvári dávno mŕtvej ženy a vápencovú bustu dlhokrkej Nefertiti v berlínskom múzeu.
Dôkazmi, že ide naozaj o slávnu kráľovnú, boli okrem podoby tváre dvakrát prepichnuté ušné lalôčiky, parochňa a ohnutie rúk typické pre členov kráľovskej rodiny.
Svet sa nadchýnal približne 48 hodín. O vytriezvenie sa postaral šéf egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havás. „To nie je dôkaz, len teória,“ povedal. Z röntgenového snímku vyplýva, že mumifikovaná žena mala 16 rokov, kým Nefertiti zomrela až po tridsiatke.
„Bude ťažké dokázať, že je to práve ona,“ tvrdí profesorka egyptológie Lisa Sabbahyová. Koncom obdobia novej ríše v Egypte mnoho hrobiek vyrabovali. Kňazi sa snažili múmie zachrániť, zhromažďovali ich, ukladali do iných rakví či na iné miesta. Mohli pokojne múmii dať parochňu, aká jej pôvodne vôbec nepatrila, myslí si Sabbahyová. Prepichnuté uši a ohnuté ruky zase majú v hrobkách všetci členovia kráľovskej rodiny. Dopátrať sa pravdy nepomôže ani skúška DNA o kráľovskej príslušnosti. Nefertiti totiž nepochádzala z kráľovskej rodiny.
Slovo Nefertiti znamená „krása, ktorá prišla“. Tajomstvo kráľovninej múmie ale napriek nedávnemu rozruchu nad nálezom v luxorskom Údolí kráľov zrejme ešte nie je na odchode. (zo)
