i, pričom sa opätovne nevyhol deleniu Európy na „starú“ a „novú“.
Podľa neho sa americké spravodajské služby domnievajú, že Irán v súčasnosti nemá nukleárnu výzbroj. „Iránsky nukleárny program je však veľmi aktívny a pravdepodobne v relatívne krátkom čase vyvinie atómové zbrane,“ povedal americký minister. Zopakoval tiež, že USA nebudú tolerovať pokusy Teheránu o presadenie iránskeho modelu náboženskej vlády v susednom Iraku a budú aktívne čeliť iránskemu vplyvu. Okrem toho vyzval na väčšiu medzinárodnú spoluprácu proti „darebáckym štátom“.
Rumsfeld sa zastavil na juhu Nemecka na oslavy výročia nemecko-amerického Marshallovho európskeho strediska pre bezpečnostné štúdie, ktoré od roku 1993 prispieva k politickému dialógu medzi štátmi Severnej Ameriky, Európy a bývalého Sovietskeho zväzu.
V asi 20-minútovom príhovore sa opätovne dotkol i problému transatlantického spojenectva, ktorý pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti s vojnou v Iraku výrazne naštrbil americko-nemecké vzťahy a ktorý viedol amerického ministra k tvrdeniu o „dvoch Európach“. Naznačil pritom, že vzťahy medzi USA a Nemeckom sa zlepšujú. Avšak na rozdiel od svojho nemeckého kolegu Petra Strucka sa nezmienil o tradičnom priateľstve týchto krajín. Ministri sa ale zhodli na tom, že aj napriek rozporom nájdu spoločnú reč, podobne, ako sa tak stalo po teroristických útokoch na americké mestá v roku 2001.
Postoje k transatlantickému partnerstvu chápe Rumsfeld za rozhodujúce aj pri delení Európy na starú a novú. Podľa neho nie sú také rozhodujúce ani veľkosť, ani vek či zemepisná poloha štátov. Ako príklad uviedol niektoré krajiny strednej a východnej Európy, ktoré napriek ekonomickým ťažkostiam podporili zásah v Iraku a predtým prispeli aj ku kampani v Afganistane.
(reuters, tasr, čtk)
