Namiesto bezpečia vyhadzovači poskytujú strach. Kto za to môže? Radi si udrú vyhadzovači? Provokujú opití zákazníci? Včera sa to stalo neznámym na druhej strane baru, dnes kamarátom vedľa vás, zajtra vám.

V Paríži, Londýne, dokonca aj v mafiánmi ovládanej nočnej Moskve si vás veľkí chlapi pred diskotékou prezrú a usúdia, či sa im pozdávate. Žiadne objektívne kritériá neplatia. Z celej vašej partie môžu vyčleniť dvoch, na ktorých nevidíte žiadnu odlišnosť, a jednoducho ich nevpustia. Tých, čo vpustia, poprosia o vyloženie zbraní, nožov, boxerov. Napokon použijú detektor kovov. Potom sa s vyhadzovačmi zväčša znovu stretnete už len pri odchode, keď vám vaše veci vracajú.
Na Slovensku „je stará éra vyhadzovačov, ktorí sa prišli do roboty pobiť, dávno preč. Robia to chalani, ktorí rozmýšľajú a konajú s vedomím, že ochrana baru ho reprezentuje. Ak niekto robil zle pred piatimi rokmi, dostal bitku. Dnes odíde v pokoji domov," tvrdí presvedčene jeden z vyhadzovačov, ochrankárov, biletárov či ako ešte voláme tých obrovských vyholených chlapov, ktorí stoja pri dverách podniku a strpčujú nám zábavu.

Ako je to naozaj? Zábava, či teror?
Asi pred rokom kolovali po internete e-maily od ľudí, ktorí bezdôvodne dostali v podnikoch bitku a nemienia mlčať. Zuzana opísala príhodu z bratislavského Plzenského dvora, kam prišli na čašníčkinu žiadosť vyhadzovači z Mamuta a dobili Zuzaniných kamarátov. Tí si dovolili ofrflať skysnutú polievku.
Daniel a jeho partia sa zas zaplietli v podniku Corrida de Torros s majiteľom a konflikt sa skončil podobne. Obe udalosti sa odohrali pred rokom, keď Slovensko získalo zlato v hokeji a centrum mesta sa stalo neovládateľným.
„Keď sme stáli pri bare a objednávali si niečo na pitie, odrazu prihrmel vysoký čierny chlapík a so slovami 'Teraz je rad na majiteľovi' chytil kamaráta Braňa a odsotil ho bokom. Snažili sme sa vyhnúť problémom, upokojovali sme ho, že sa nič nedeje, veď všetci oslavujeme a podobne. Chlapík odišiel a my sme si mysleli, že je všetko v poriadku. Vrátili sme sa k nápojom, a keď sme išli zaplatiť, vrútil sa ten chlap späť do podniku aj s tromi gorilami rozmermi pripominajúcimi skrine. Prišiel k Braňovi a bez akéhokoľvek pokusu o dialóg mu jednu vrazil," píše Daniel. Majiteľ Corridy nám po prevádzkárke odkázal, že je to už dávno a nechce to opäť rozoberať. Musíme teda veriť obetiam násilia alebo jednému svedkovi, ktorého sme našli. Ten tvrdí, že návštevníci obťažovali, a tak schytali. Vraj slová, ktorými chceli situáciu ukľudniť, použil práve majiteľ podniku.
Vyhadzovač, ktorý netúži byť menovaný, vysvetľuje: „Aby sa ľudia bavili, treba im niečo dovoliť - tancovať na stoloch, robiť krik a neporiadok, ale len do istej miery. Niekedy treba ľudí ráznejšie upozorniť, že je toho akurát dosť."

Nastupuje ochranka
Násilie, ku ktorému v baroch, krčmách a na diskotékach často dochádza, prepuká v oveľa nenápadnejšej podobe než je zlomená čeľusť a dopichaný človek. Často je spúšťacím mechanizmom len to, že zákazník žiada za svoje peniaze dobré služby a ochotu. Klient očakáva obsluhu aj päť minút pred záverečnou, prevádzka podniku zasa dobrý zisk, čo najmenej porozbíjaných pohárov a atmosféru bezpečia v prostredí, kde sa uvoľňujú emócie.
Chyby sa robia na oboch stranách. Stačí, že obsluhuje nervózny čašník, alebo krčmár neodolá zárobku, naleje tesne pred záverečnou a vzápätí núti zákazníka vypiť všetko naraz. Opitý návštevník zasa túži dokázať svoje kvality okoliu a vystrája alebo bezvládne zaspí na stole. Nastupuje ochranka, ktorá to doteraz mlčky pozorovala z kúta, dobije zákazníka a nevládneho ho vyhodí na vzduch.
Násilie je zneužitie prevahy moci. Následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo nemôže robiť to, čo chce. Ak sa pohádajú dve rovnocenné strany, konflikt môže prerásť do bitky. Ak ochranka použije fyzickú silu neoprávnene, človek sa stal obeťou násilia.

Čím ďalej, tým jemnejšie
Zmlátení, príležitostne oslavujúci zákazníci, ktorí to preženú s alkoholom, doplácajú na skutočnosť, že do podnikov chodia agresívni muži, ktorí okamžite ťahajú nôž a neváhajú pichnúť. Biletár je presvedčený, že v deväťdesiatich deviatich precentách, ak niekto dostal bitku, nebolo to od vyhadzovačov, ale od rovnako vyzerajúcich chlapov. Dnešní vyhadzovači si to vraj už nedovolia.
Niekedy sa správali drsnejšie, tak ako aj zákazníci. „Po revolúcii bol každý majstrom sveta, chcel si niečo dokázať a vtedy to bolo tvrdé," hovorí. Dnes majú na dokazovanie si niečoho iné prostriedky.
Čo sa zmenilo? Z pohľadu ochrankára sú ľudia v podnikoch serióznejší. Z pohľadu majiteľa - ak nebudú zákazníci, môže podnik rovno zavrieť. Podnik musí navonok vyzerať veľmi slušne. Dobré meno kazí, ak sa tam ľudia bijú, hádajú, spia.
„Čím ďalej to bude jemnejšie. Nakoniec bude chodiť ochranka v oblekoch a bude tam pre imidž a pre istotu, ak by sa niečo zomlelo. Kým sa však nenaučia ľudia chovať, ochrana stále bude," je presvedčený jeden z ochrankárov.

Jedna ruka s policajtmi
Obeť, ktorá zažije násilie na vlastnej koži, si z podniku okrem poranení odnesie posttraumatický syndróm - zničené sebavedomie, neistotu. Pocity bezmocnosti voči hrubej sile znásobuje stretnutie s políciou, ktorá na miesto činu príde.
„Policajtov sme museli niekoľko minút presviedčať, aby vôbec prišli. Hneď sme identifikovali páchateľov, ktorí sa priamo pred policajtmi vyhrážali mne, mojej rodine aj mojim blízkym," píše napadnutý Daniel. Potom údajne obvinenie z ublíženia na zdraví stiahol. Náš svedok však tvrdí, že hostia chceli od majiteľa len ospravedlnenie.
"Vyhadzovač v žiadnom prípade nesmie nikomu ublížiť na zdraví," hovorí prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak. Vyzýva ľudí, aby sa nebáli a prišli to na políciu oznámiť.
Najmä v Bratislave vládne presvedčenie, že policajti sú s vyhadzovačmi jedna ruka. „Policajti sa s vyhadzovačmi väčšinou poznajú, lebo v tom istom obvode pracujú desať rokov," potvrdzuje biletár. „Je veľa policajtov, ktorí po odchode na vlastnú žiadosť išli robiť vyhadzovačov."
Aj keby to bolo inak, polícia vraj veľa možností nemá, chýbajú jej právomoci. Pokiaľ niekto nepodá trestné oznámenie, nemôžu robiť nič. Podniky sú súkromným majetkom a policajt nemá právo nič urobiť, kým tam nie je spáchaný trestný čin alebo priestupok. Majiteľ mu môže povedať: Ďakujem, nič sa tu nedeje.
Spišiak však tvrdí, že vyhadzovači sú často členmi podsvetia. Ľudia ich preto radšej rešpektujú. "Len v ojedinelých prípadoch dôjde ku konfliktu. Typický príklad sú anglickí fanúšikovia, ktorí netušili, že majú dočinenia s podsvetím. Neposlúchli výzvu a dokonca sa domáhali svojich práv, na čo vyhadzovači neboli zvyknutí. Preto začali v panike strieľať." Vyhadzovači nie sú na odpor zvyknutí, hneď konajú skratovo.
"Celý problém úzko súvisí s organizovaným zločinom, proti ktorému sa snaží polícia zakročiť," dodáva Spišiak.

Ešte raz o vyhadzovačoch
Vyhadzovača vie vyprovokovať všeličo: niekedy stačí, že mu niekto nie je sympatický alebo má so sebou pekné dievča, ktoré sa vyhadzovačovi páči. Vyprovokuje ho napríklad aj odlišná rasa alebo národnosť. "Dôležité je nebáť sa obhájiť svoje práva," upozorňuje policajný viceprezident.
Za vyhadzovača zodpovedá majiteľ podniku alebo konateľ bezpečnostnej služby. Pri prijímaní do práce rozhoduje aj to, či vie ovládať svoje správanie. "Ovládnuť sa dá každá povaha, ak dostane pravidlá," hovorí jeden z vyhadzovačov. Medzi ochranku sa však dostanú ľudia, ktorí boli v minulosti trestne stíhaní. Napríklad v pražskom diskotékovom klube mali prípad, že tam niekoľko mesiacov robil vyhadzovača hľadaný muž obvinený z vraždy. „Netvrdím, že všetci majú úplne čistý trestný register, ale veď tresty si už odpykali. Za to, že niekto zrazil niekoho na ulici, by nemohol robiť ochranku?" pýta sa vyhadzovač.
Do práce chodia s tým, že sa z nej už nemusia vrátiť. Niekto si chce dokázať mužnosť neraz aj s nožom alebo strelnou zbraňou. Je mu jedno, či napadne hostí alebo vyhadzovačov. V niektorých podnikoch už majú detektory kovov, ale ani to nie je riešenie. Stačí, že pri kontrole ujde jedna zbraň a je z toho problém. „Ochranka si nemôže dovoliť prezerať ženu. Stačí, ak by ona preniesla nôž. Alebo príde ovešaná kovovými ozdobami. Nemôžem ju predsa vyzliecť," hovorí biletár.
Problémy v podnikoch si častokrát vytvárajú ľudia sami. Ak sa im v tej chvíli nedá nič vysvetliť, ostáva vraj použiť niečo tvrdšie. „Vždy sa však vidí len chudáčik, ktorý dostal bitku a nikdy sa nepovie, za čo. Samozrejme, nik si neprizná, že robil zle," hovorí.

Obete inak
Môže v prípade násilia za všetko len vyhadzovač? Zneužívanie moci nemusí mať len fyzický charakter. Zastrašovanie a slovné vyhrážky majú rovnako ničivé následky.
Psychológ Ivan Štúr šokuje názorom, že obeť je sama niekedy príčinou - má zvláštne vlastnosti, ktoré vyvolávajú agresiu okolia. "Obetné baránky" sa často nevedia brániť už v škole, pricitliveno reagujú, a tým ešte viac štvú agresora. Hovorí však: „Máme sa naučiť trošku brániť. Duševne zdravý človek sa musí vedieť brániť priveľkej záťaži, nesmie sa nechať zlikvidovať."
Vyhadzovač pri konflikte nerozlišuje medzi ženou a mužom. Naopak, ak sa doň pustí žena, dopadne oveľa horšie: "Doškriabaný, bez vlasov. Ženy sa takisto opijú ako chlapi a vedia byť rovnako brutálne," hovorí. „Na chlapa zavriem päsť a ak sa už nedá nič robiť, ide dole." Úder päsťou by žena nemusela prežiť. „Žena nemá veľkú silu a za normálnych okolností sa chlapovi neubráni. Stačia sebaobranné chvaty na upokojenie a štádium, v ktorom nemôže nič urobiť a dá sa vyhodiť."
Vyhadzovači úderom vo chvíli, keď sa konflikt z ich pohľadu nedá riešiť inak, hovoria medzi sebou „výchovná facka". „Človek dostane facku za odmenu, je vychovávaný niekedy totiž nepomôže naozaj nič iné," hovorí biletár.

Povolanie vyhadzovač
„Povedzme si otvorene, veľa ľudí to robí len kvôli peniazom," hovorí člen ochranky podniku.
Treba na to vraj povahu, lebo kto vydrží sedieť desať hodín v podniku a nezabávať sa? Psychológ Ivan Štúr si myslí, že výber ľudí, ktorí sa na to dajú, hovorí za všetko. Vyhadzovačmi sú napríklad bývalí vrcholoví športovci, ktorí robili box, zápasenie, bojové umenia, bývalí policajti alebo vojaci, ktorí odišli na vlastnú žiadosť.
V spoločnosti prevláda názor, že ochrankári sú „vymyté mozgy", ktoré hľadajú zámienku na to, aby sa pobili. Ivan Štúr hovorí, že u agresívnych ľudí je to osobnostná porucha. Podľa neho myslia stereotypne, čiernobielo, nevedia uvažovať flexibilne.
Sú to ľudia s citovým chladom a nedostatkom empatie. Navyše sa identifikujú so silou, ktorou na všetko reagujú. „Vždy sa nájdu vyhadzovači, ktorí kazia to, o čo sa ostatní snažia," hovorí vyhadzovač. „Nehovorím, že sú to geniálni chalani s vysokými školami. Sú to normálni ľudia, ktorí robia chyby. Lenže tam chyby viac vyniknú."
Čo cítite, keď niekoho bijete? „Chránim seba, a potom všetkých ostatných. Najväčší problém mám totiž ja, útočiaci človek ide po mne. Problém nikdy neriešim sám, vždy sme minimálne dvaja."

Najznámejšie prípady násilia v podnikoch

12. 10. 2002, Kelt, Bratislava
Členovia súkromnej bezpečnostnej služby postrelili pred podnikom Kelt dvoch anglických fanúšikov. Asi 60 hostí pivárne odmietlo rešpektovať záverečnú, ktorú o polnoci vyhlásil vedúci podniku, na čo privolal na pomoc bezpečnostnú službu, aby piváreň vyprázdnila. Počas potýčky so skupinou Angličanov pred reštauráciou pracovník ochranky vystrelil z pištole do zeme. Jedna z odrazených striel zasiahla do krku anglického fanúšika.

25. december 2001, bratislavský Charlie's Pub
25-ročného študenta Martina R. dobodal nožom ďalší zákazník v noci počas diskotéky. Bitka sa strhla po neúmyselnom drgnutí do stola.

10. november 2001, Crystal bar, Bratislava
Vražda 23-ročného študenta Petra J., ktorý sa nadránom pred Crystal barom zastal mladíka, ktorého bili ďalší dvaja. Jeden z útočníkov ho namieste zastrelil.

7. júl 1999, Irish pub, Bratislava
Páchateľ Mikuláš P., prezývaný Miki, v Irish pube po krátkej hádke s Mariánom Š. začal strieľať v preplnenej pivárni, pričom usmrtil Mariánovho brata Jána Š. a 26-ročného náhodného návštevníka pivárne Tomáša A.

18. január 1998, Klub 39, Bratislava
Na diskotéke pri vysokoškolskom internáte v Mlynskej doline sa v noci na tanečnom parkete strieľalo. S prestrelenou hlavou padol mŕtvy 27-ročný muž. Polícia našla na mieste činu pištoľ, ale svedkovia ušli. Okrem študentov túto diskotéku navštevovali údajne aj členovia podsvetia.

September1996, diskobar Letisko, Zvolen
V bare sa v noci strhla prestrelka, pri ktorej bol jeden človek zabitý a siedmi zranení. Hádka a bitka sa začala potom, ako dovnútra vstúpili členovia banskobystrickej bezpečnostnej služby. Pri konflikte medzi majiteľom baru a Banskobystričanmi prišiel o život vyhadzovač Ladislav B.
(dv, SME, tasr)

Ohniská častého násilia

Bratislava
*Klub Harley-Davidson - taxikári hovoria, že odtiaľ cez víkendy odvážajú dochrámaných ľudí, pomerne často tam dochádza k bitkám.
*Diskotéka a bar 39-ka - v piatky a soboty večer tie drahé autá, odparkované pred podnikom, určite nepatria študentom, ktorí bývajú v Mlynskej doline. Policajná hliadka krúžiaca v aute, sa bezpečnejšie cíti pri stánku s langošmi.

Poprad
*Hotel Gerlach - v minulom roku tu postrelili dvoch ľudí, jedného bodli nožom. Išlo o vybavovanie si účtov podsvetia. Doteraz nebol nik obvinený, ale podľa našich informácií sa bitka strhla medzi popradskou a kežmarskou skupinou. Tým záchranárov sa bál ošetrovať zranených, preto sa radšej aj s pacientom pobrali o ulicu ďalej.
*Gamma ray pub - vychytená krčma, kde vyhadzovači radi niekomu priložia.
*Disco bar Výkrik - schádzajú sa tu prevažne mladiství, k bitkám dochádza skôr pred barom ako dnu.

Prešov
V Prešove je niekoľko nočných podnikov, o ktorých sa hovorí ako o hniezdach násilia. V minulosti išlo hlavne o diskotéky Victória a Alfa. Dnes je baštou agresivity diskotéka Havana. Veľkí chlapci, ktorí sa tu hrajú na vyhadzovačov bez zmlúv o výkone činnosti o sebe dávajú vedieť po celom meste, aj mimo svojho rajónu.

Michalovce
Viking - záhradná reštaurácia, disco klub Lagúna, pohostinstvo Dukát - časté výtržnosti, bitky.
Espreso Podkova - pred vchodom v novembri zavraždili majiteľa.

Martin
*Koncom januára došlo k bitke v Chate na Martinských holiach, ktorá sa skončila streľbou. Na diskotéku v kaviarni, kde sa zabávali študenti z Košíc a skupinka poľských návštevníkov, zavítali traja Martinčania, ktorí obťažovali dievčatá. Strhla sa bitka, z ktorej vyšli piati zranení. Jeden z Martinčanov sa vyhrážal barmanke, že ju zabije, pretože zavolala políciu. Neskôr nerešpektovali privolaných policajtov.
*Pred rokom došlo k streľbe v herni Admirál v centre Martina, ktorá si vyžiadala ťažké zranenie 25-ročného čašníka. Opakovane na neho vystrelil 27-ročný zákazník z krátkej strelnej zbrane a zasiahol ho minimálne dvakrát. Páchateľ sa so svojou obeťou dobre poznal.
*V pamäti Martinčanov je aj bar Alpia, kde vo februári 2001 došlo k brutálnej vražde. Zavraždili tu pištoľou 30-ročného biletára z Vrútok.

(šf, nki, div, oo)

Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁ, mož