Priame zahraničné investície (PZI) podávajú informáciu o jednom zo základných aspektov globalizácie. V dnešnej dobe, keď sa strácajú zábrany obchodu a investovania medzi štátmi sa každá firma môže rozhodnúť, kde bude vyrábať svoje výrobky aby ich čo najlepšie umiestnila na vybraných trhoch.
Rozhodujúce faktory sú viaceré. Medzi najvýznamnejšie v oblasti strednej a východnej Európy určite patrí politická stabilita. Investor si cení stabilitu politického prostredia, z ktorej vyplýva stabilita legislatívy. Voľby v roku 2002 priniesli prvýkrát v histórii Slovenskej republiky kontinuitu vládnej moci a upevnili vnímanie stability Slovenskej republiky pre investorov.
Ďalšími dôvodmi, prečo sa investor rozhodne investovať, môžu byť daňový systém a administratívne obmedzenia. Slovenská vláda však pripravuje daňovú reformu, ktorá by okrem väčšej spravodlivosti mala priniesť zvýšenú prehľadnosť a predovšetkým zníženie daňového zaťaženia, čo ocenil napríklad Adolfo Urso námestník talianskeho ministra priemyslu.
Nemenej dôležitými sú pre investora mzdové náklady, produktivita práce a určite aj vzdelanosť a šikovnosť potencionálnych zamestnancov.
V produktivite práce má ešte Slovensko rezervy, ale šikovnosť a vzdelanosť je investormi veľmi cenená. Pre SME to potvrdila aj Carmen Čapkovič zo spoločnosti IBM: „Pri výbere lokality bola dôležitá dostupnosť vzdelaných ľudí s dôležitými schopnosťami v oblasti informačných technológií, ako aj jazyková zdatnosť, a samozrejme aj výhodná poloha Slovenska v regióne strednej a východnej Európy.“
Investície na zelenej lúke - malé, ale optimistické
Slovensko si v štatistike prílevu PZI v roku 2002 viedlo až mimoriadne dobre, ale len vďaka privatizácii štátneho majetku. Investície na zelenej lúke predstavovali len malú časť z celkovej sumy. Napriek tomu sa nasledujúce roky vnímajú optimisticky.
Na jednej strane už nebude možné predať taký gigant ako bol Slovenský plynárenský priemysel, ktorý predstavoval dve tretiny priamych zahraničných investícii. Na strane druhej získala slovenská ekonomika podľa slov premiéra Mikuláša Dzurindu ďalšiu „lokomotívu“. Jedná sa o investíciu označovanú za investíciu desaťročia. Spoločnosť PSA Citroën Peugeot si minulý rok vybrala Trnavu za budúce sídlo svojho závodu. Ide o investíciu vo výške 700 mil. EUR a ročne sa tam má vyprodukovať až 300 tisíc kusov áut. Priama zamestnanosť by mala byť na úrovni 3000 až 4000 pracovných miest. Zaujímavý je ešte údaj o zvýšení exportu, ten by mal predstavovať zhruba 100 mld. Sk ročne.
Začíname sa koncentrovať na automobilový priemysel, ale ekonómovia upozorňujú na riziká. Pri možnom vstupe do Európskej menovej únie sa zvyšuje možnosť tzv. asymetrických šokov. Teda ak nastane kríza v automobilovom priemysle, malé Slovensko naviazané naň sa môže dostať do recesie, ale menové nástroje Európskej centrálnej banky môžu byť nastavené opačne. Napriek tomu možno len oceniť prácu štátnych predstaviteľov a Trnavy, pretože Slovenskej republike sa tak konečne podarilo prekonať chaotický prístup, ktorý prevládol pri neúspešnom získavaní továrne BMW.
Investície by mali smerovať aj inam. Napríklad americká spoločnosť Whirpool ohlásila zvýšenie investícii v Prešovskom kraji vo svojom závode pri Poprade.
Koncom marca americká spoločnosť Johns Manville rozhodla, že v trnavskom Skloplaste, ktorý je zameraný na spracovanie sklenených vlákien, v budúcom roku investuje ďalších 100 miliónov amerických dolárov.
(mb, sita, čtk)
