Kedy presne sa zakladateľ klasickej ekonómie narodil, nie je známe. Pokrstený bol 5. júna 1723. Už keď bol malý, všimlo si okolie jeho nadšenie pre knihy a mimoriadnu pamäť. Tieto prednosti a záľubu vysvetľuje fyzická slabosť a chorľavosť, ktoré mu bránili v inej náročnej činnosti.
Študoval na univerzite v Glasgowe morálnu filozofiu, neskôr na univerzite v Oxforde. Druhú neskončil – nevyučovali sa na nej disciplíny, ktoré by ho zaujímali. Ako 25-ročný začal prednášať v Edinburghu rétoriku a literatúru. No stále viac ho zamestnávalo ekonomické myslenie, ktoré považoval za „jasný a jednoduchý systém prirodzenej slobody“. V 28 rokoch sa vrátil na univerzitu v Glasgowe ako profesor logiky – onedlho vyučoval skôr morálnu filozofiu, než pôvodný predmet. Tu vznikol jeho prvý publikovaný text – časť prednášok. Z univerzity odišiel, aby vychovával mladého šľachtica. Cestoval s ním hlavne po Francúzsku, kde stretol mnoho osobností vtedajšieho obdobia – bol medzi nimi aj ekonóm Francois Quesnay.
Po návrate do rodného Kirkcaldy pracoval vyše desať rokov na prelomovom diele – Pojednaní o pôvode a podstate bohatstva národov. Vyšla v roku 1776, v čase, keď sa tvorili nielen dejiny ekonómie, ale tiež Ameriky. Spojené štáty americké vyhlásili nezávislosť a ústavou zaručili osobnú slobodu. Aj tie sa v Smithovom diele dočítali o ekonomickej slobode. V tom období obchod ustupoval výrobe, objavy umožňovali špecializáciu a deľbu práce.
Bohatstvo národov sa dodnes považuje za vznik ekonómie ako samostatnej vedy. Základy voľného trhu stále platia. Známa je „neviditeľná ruka“. Označoval ňou hybnú silu, vlastný záujem jednotlivca, ktorý vedie k najefektívnejšiemu využívaniu zdrojov v celej ekonomike. Preto je nevyhnutná hospodárska sloboda – liberalizmus – laissez-faire. Spoločnosť reguluje konkurencia a trh. Štát sa má postarať iba o ochranu a bezpečnosť v krajine a verejné služby.
Za zdroj bohatstva považoval celkovú vynaloženú prácu a jej produktivitu. Odmenu za prácu delil na mzdu (za ľudskú prácu), zisk (podnikanie) a rentu (pôdu). Časť jeho názorov dopracoval David Ricardo v teórii komparatívnych výhod. Štáty obchodujú, pretože každý dokáže efektívnejšie vyrobiť niečo iné.
Slávny klasický ekonóm zomrel 17. júla 1790. V posledných rokoch života pracoval na teórii a histórii práva a vied a umení, no krátko pred smrťou prikázal zničiť svoje rukopisy. Zachovala sa len časť.
JANA BRONDOŠOVÁ
