MICHAL KAŠČÁK (1972), organizátor. No keďže je všetko, čo robí, späté s hudbou, stále ostáva najmä Kaščákom hudobníkom. Tri dni pred vypuknutím mikulovského festivalu Eurotrialog (sobota 25. 8., 13.00 - 04.00 h) sa doma narýchlo preliečuje a cez telefón robí dramaturgiu.

Ako sa stal z hudobníka organizátor?

„Na jednom festivale v Čechách som sa sťažoval, že u nás nič podobné nie je, a jeden človek my povedal: Tak prečo neurobíš niečo ty?“

Kde ste odpozorovali činnosť ľudí, ktorí robia festival? Napríklad to pobiehanie s dvoma telefónmi?

„To je mobil a vysielačka. Najviac sme sa naučili počas samotných piatich rokov pripravovania Pohody. Prvýkrát to bol jednonočný festival na jednom pódiu, postupne pribúdali dni a pódiá. Okrem mňa sú v štábe ďalší hudobníci, ktorí vedia, čo si kapely želajú. Pochodili sme aj dosť festivalov, kde sme si všímali, ako má fungovať servis pre návštevníkov.“

Hudobné festivaly, Pohodu už nevynímajúc, majú mamutie rozmery. Máte rád dav?

„Osobne nie som prívržencom masových akcií - ako hovorí Boris Vian - masa sa vždy mýli a jednotlivec má vždy pravdu. Dúfam, že rozrastanie návštevníkov nie je samoúčelné - dav na Pohode ma baví. Navyše je to dav tolerantný a bezkonfliktný.“

Čo je vašou najväčšou nočnou morou pred festivalom - počasie, návštevníci alebo kapela, ktorá zruší vystúpenie?

„Rozhodne to, aby sa nikomu nič nestalo, to dokáže zrušiť aj najlepšie počasie.“

Po skončení Pohody sa utopil chlapec, ktorý na festivale tiež bol. Ublížilo to povesti festivalu?

„Je nám to všetkým ľúto. Bol by som najradšej, keby ľudia mali radosť aj po festivale. Pre ľudí, ktorí tam boli s ním, pre rodičov a priateľov je to veľké nešťastie. My ako festival za to jednoznačne nemôžeme, pre bezpečnosť návštevníkov robíme maximum, ale spájajú nás s tým, že odišiel na Pohodu a už sa nevrátil. Nechceme to zľahčovať tak, že zavrieme brány a tým sa to pre nás končí.“

Ľuďom asi vŕta v hlave, čo máte z toho, že sem priveziete známe kapely. Máte z toho niečo?

„Aj keď mi to už veľa ľudí neverí, najpodstatnejší je výsledok - atmosféra, radosť, pohoda. K hudbe mám iný vzťah než kalkulačkový. Posledné dva roky Pohody sú už v pluse, hoci tohtoročné plus ohrozujú škody, ktoré napáchalo počasie. Doteraz nevieme, ako to dopadne s poistením či renováciou trávnika.“

Aj slovenskú časť Eurotrialogu v Mikulove organizujete z lásky k hudbe?

„Myšlienkou festivalu je stretnutie troch krajín na hraniciach Česka, Slovenska a Rakúska, ja som takým slovenským veľvyslancom. V tomto roku som dával dokopy dramaturgiu tanečnej scény a dohodol som slovenských zástupcov.“

Tých zástupcov nie je veľa, len skupina Vidiek. Prečo?

„Jedna kapela a traja dídžeji. Ústredie festivalu je v Prahe a tam otvorili akciu aj iným štátom - Poľsku, Maďarsku, Holandsku. Nám ostalo menej miesta. Je to aj tým, že v minulých rokoch čakali oveľa viac návštevníkov zo Slovenska, čo sa nestalo.“

V Mikulove na chvíľu ožije aj starý dobrý underground v podaní už nekompletnej kapely Dunaj. Nie je vám za undergroundom ľúto?

„Sloboda v hudbe je úžasná vec, takže mne za tými časmi ľúto nie je. Prirodzený hudobný svet sa mi páči viac. A opozícia voči mainstreemu existuje stále, hoci sa už tak nespája s politikou ani odporom.“

Dá sa pri organizovaní kultúrnych akcií obísť politika?

„Podporu na akcie si zháňame od komerčných partnerov. Už viac-menej neobchádzame ani nadácie, politické strany vôbec nie. Politika nám robí zle v množstve nezmyselných noriem, nariadení a spoplatňovaní.“

Organizátori koncertov či festivalov sa sťažujú, že mestá sa k nim správajú horšie ako vydierači. Je to tak?

„Z tržby za lístky je poplatok mestu desať až dvadsať percent, takže aj preto sa môže stať ziskové podujatie stratovým. Keby sme doviezli interpreta za milión korún, len štátu by sme museli navyše odviesť 333-tisíc a ešte bežné dane. Na jeseň chceme pripraviť s ďalšími organizátormi iniciatívu za zrušenie týchto poplatkov.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ