divé vlasy. Za iných okolností by som ho u nás na Zemi považoval za vetchého starca, keď som ho však videl pred malou chvíľou oháňať sa bičom, sila a pružnosť z neho priam sršali. Farba jeho pokožky bola porovnateľná s popolavou tvárou Mory, akoby sa už dlhé roky skrýval pred Slnkom.
"Teší ma, pán študent," oslovil ma s úškrnom na tvári, "prišli ste svojim priateľom na pomoc? Myslím, že ste prišli príliš neskoro. Moje dielo je už takmer dokončené."
"Aké dielo? Prečo ste sa tu objavili a chcete zničiť všetko, čo Sníčkari dlhé veky budujú?" spýtal som sa, hoci som nedúfal, že dostanem uspokojivú odpoveď, ak mi Neznámy vôbec nejakú dá.
"Mne na Sníčkaroch nezáleží, v skutočnosti mi môžu byť ukradnutí. Ale musel som prísť do ich Ríše, pretože len tu môžem oživiť svoje sny. Na to som potreboval strieborné plody z mesačných stromov, všetky tri kamene a aj recepty od alchymistov," vysvetľoval mi Neznámy svoje činy a dával pritom pozor, aby mi neuniklo ani jediné slovo.
"Prečo chcete oživiť svoje sny?" nebolo mi stále jasné, prečo chce niekto zneužiť Ríšu len vo svoj prospech.
"Pretože na Zemi sa ľudia z mojich snov a vízií smiali," nadýchol sa, nahol sa ku mne a takmer nečujne zašepkal, "ale to teraz trpko oľutujú a ich večné posmešky sa zmenia na večnú hrôzu."
Uvedomil som si, že mám do činenia s nejakým bláznom, ktorý ide za svojím desivým cieľom. Nezostávalo mi nič iné, len získať trochu času. Vedel som, že za dverami knižnice už určite stojí Luna aj so svojimi sestrami a uvažujú, ako sa dostať dnu. Už od začiatku, ako som zletel z okna kupole som počul za svojím chrbtom tlmené údery na ťažké dvere. Zvažoval som narýchlo všetky možnosti ako Neznámeho zadržať. Oskar s Bobom by mi asi veľmi nepomohli. Proti okovanému komárovi, ktorý sa ešte stále poslušne vznášal medzi splašenými knihami, by toho asi veľa nepodnikli.
"Na čo sú ti teda tieto knihy?", skúsil som ho zdržať ďalšou otázkou.
"Pretože sú to moje knihy a všetko, čo je v nich napísané, sa dnes v noci stane skutočnosťou. Moje vynálezy konečne ožijú."
Navyše mám do činenia so šialeným vedcom, pomyslel som si a netušil som, ako blízko som k pravde. Jediné, čo mi napadlo, bolo získať knihy, ktoré už ma vo veľkej kapse, späť. Bez nich predsa neoživí, čo v nich je.
Priblížiť sa k nemu však bolo príliš riskantné. V jednej ruke totiž stále zvieral bič a v druhej sa mu hrozivo skrúcala reťaz so škrípajúcimi čeľusťami. Ak sa však teraz nezmocním kníh, ktoré má v kapse, som tu úplne zbytočne. Na komárovi totiž stihne ujsť skôr, ako sa stihneme spamätať, a on si vo svojej skrýši dokončí zákerný plán.
Zrazu sme obaja spozorneli. Buchot na ťažké dvere, s ktorými dlhú chvíľu bojovali moji noví priatelia, zosilnel. Neznámy pochopil, že nemôže strácať čas a potrebuje čo najskôr ujsť aj s ukradnutými knihami.
Zamával nad hlavou bičom, plesol s ním tak, že som si musel zakryť uši. Všetky knihy sa na okamih zastavili. Zrazu nebolo počuť nič, iba šum krídel živého stroja nad nami. Komár sa opatrne spúšťal k zemi pomedzi knihy, ktoré v nemom úžase zostali visieť v priestore pod obrovskou kupolou knižnice. Neznámy prudko trhol reťazou a tá akoby v tom momente stratila svoju moc a vypustila dušu. S veľkým rachotom sa zosypala na zem. Nevítaný návštevník knižnice ju rýchlo zmotal a ovinul si ju aj s kovovými čeľusťami okolo pása, pretože v kapse plnej ukradnutých kníh už pre ňu nebolo dosť miesta. Bič sa sám ako živý had skrútil a zasunul za reťaz.
"Zbohom, myslím, že na dnešnú noc tak ľahko nezabudne nikto z nás," povedal Neznámy, obrátil sa mi chrbtom a vyskočil komárovi na chrbát.
V tej chvíli sa za mnou ozval strašný rachot. Otočil som hlavu a videl som, ako sa na mňa rútia obidve krídla ťažkých dverí. Rýchlo som sa hodil na podlahu, dvere preleteli tesne ponad mňa a vrazili komárovi do tenkých nôh. Tie sa mu podlomili a za hrozného škrípania plechu sa zrútil na bok. Samozrejme, ani Neznámy neudržal rovnováhu a skotúľal sa rovno ku mne. Neváhal som a vyskočil som na nohy, no môj súper bol rovnako rýchly. Využil som zmätok a natiahol ruku po jeho kapse. Stihol ma však chytiť za zápästie a ruku mi okamžite s obrovskou silou vykrútil za môj vlastný chrbát. Čakal som, kedy mi v nej prasknú kosti a ja sa s bolesťami zosuniem na kolená. Neznámy však veľmi dobre odhadol svoju silu a nechal ma trápiť sa v bolestiach, no dával si pri tom veľký pozor, aby mi skutočne neublížil. Vtedy som si uvedomil že ma drží len preto, aby ma mohol použiť ako živý štít. Cez veľký otvor v stene, kde ešte pred chvíľou stáli zamknuté dvere, do knižnice vbehla Luna so svojimi sestrami a Pastierom kníh. Vonku som zazrel tlačiť sa pred vytrhnutými dverami množstvo ďalších postáv, no neodvážili sa vstúpiť dnu.
"Okamžite ustúpte," zasyčal Neznámy.
Moji priatelia ihneď zastali. Vedeli, že ak ho neposlúchnu, mohol by mi ublížiť.
"Ak chcete, aby sa váš priateľ dožil konca dnešnej noci, nechajte ma odletieť," vyhrážal sa a ja som po prvýkrát počul v jeho hlase chvenie - náznak strachu. Akoby sa pohľady Spomienky, Fantázie a Mory zabodávali do jeho vnútra a oslabovali ho.
"V poriadku," predstúpila pred neho malá Luna, "zober si, čo potrebuješ, pusti Martina a okamžite zmizni."
Neznámy ju bez slova poslúchol. Zovretie jeho studených prstov povolilo. Sotil ma dopredu, pritisol si kapsu k sebe a opäť vyskočil na zviechajúceho sa komára a skríkol naňho. Komár sa s námahou vystrel, roztiahol krídla a so známym kovovým škripotom sa i so svojím jazdcom vzniesol nad naše hlavy a najväčším oknom vyletel do tmy.

Autor: Figliar