Po obsadení okolia banky poriadkovou, kriminálnou, dopravnou i mestskou políciou bolo treba rozhodnúť, kto bude veliť. Išlo o sekundy. Riaditeľ kriminálky sa rozhodol. „Všetkým som dal jasne najavo, že veliť budem ja. Dohodli sme sa na taktike, ktorej cieľom bolo upokojiť páchateľa, preto som nariadil sklopiť zbrane k zemi.“
Páchateľ uväznený v zamknutej banke aj so šiestimi rukojemníkmi žiadal kľúče od dverí. Kriminalisti cez sklo videli, že pred sebou drží pracovníčku banky a mieri jej na hlavu.
Riaditeľ kriminálky zobral kľúče a priblížil sa k dverám. Páchateľ žiadal dôkaz, že nie je ozbrojený. „Bál sa ma, tak som si vyzliekol tričko aby videl, že zbraň nemám. Okrem toho mi bolo veľmi teplo a bol v tom aj určitý psychologický moment.“
Za kľúče prepustil lupič prvých rukojemníkov. Neskôr požadoval tri maskovacie kukly. Kriminalista mu vysvetlil, že nemá šancu na únik. Hovoril, že v jeho situácii by robil všetko preto, aby dostal čo najnižší trest za lúpežné prepadnutie. Páchateľ počúval, čo ho asi čaká. Potom požiadal o jednu kuklu, výtlačok Trestného zákona a putá. Kriminalistu – vyjednávača pustil do banky.
„Stále sa kryl pracovníčkou banky. Povedal som mu, že na ňom vidím, že ju nechce zastreliť, ale keďže má natiahnutý úderník a prst na spúšti, môže tak urobiť z neopatrnosti.“
Lupič zložil prst zo spúšte. Po chvíli už psychicky situáciu nezvládol a išlo mu len o to, aby sa vyhol zastreleniu a televíznym kamerám. „Navrhol som mu, aby mi odovzdal zbraň, dal si nasadiť putá a vyviedol som ho z budovy von,“ popisuje udalosti kriminalista.
Bez jediného výstrelu sa tak skončila dvojhodinová dráma, ktorej sa prizerali stovky zvedavcov.
Riaditeľ okresnej kriminálky v Piešťanoch poprel informáciu, že lupič žiadal vrtuľník. „Nie, nežiadal vrtuľník, jednoznačne som mu vysvetlil, že jedinou jeho šancou je vzdať sa.“
Na otázku, či nemal strach vstúpiť do miestnosti s neznámym ozbrojencom, a či nerobí zo seba hrdinu z amerických filmov, povedal: „Nebolo mi všetko jedno. Na druhej strane som vedel, že ma kryjú kolegovia, ktorým absolútne dôverujem. Ide o skúsených kriminalistov a výborných strelcov, v niektorých prípadoch o majstrov v streľbe. Všetci vedeli, čo majú robiť a stopercentne som im veril.“
A čo na jeho hrdinstvo povedala manželka, keď ho videla v televízii polovyzlečeného kráčať v ústrety šialencovi? „Že až teraz zistila, aký som tučný.“ (tasr)
