Protokolári z Úradu vlády včera o druhej netrpezlivo prešľapovali z nohy na nohu. Herec, komik, spisovateľ Július Satinský nechodil. Stretnutie s premiérom Mikulášom Dzurindom dohodnuté na štrnástu hodinu vo vládnej budove vyzeralo ohrozené. Rozžeravili sa telefónne linky. Július Satinský bol doma. A premiér musel po neho poslať auto.

„Zaspal som. Ja som tučný, vonku je horúčava. Vstávam o tretej ráno a potom medzi dvanástou a treťou spím. Mal som napísané stretnutie o 15.00, asi je to starobou, nedopatrením. Neobviňujem vládu. Zobudil som sa na telefón, že kde som,“ povedal Satinský. Do salónika, v ktorom sa mal stretnúť s premiérom, vošiel o pol tretej.

Na nohách vibramky s krikľavo zelenými šnúrkami, košeľa s krátkymi rukávmi, na tvári spokojný úsmev. Usadil sa do pohodlného kresla. Mikuláš Dzurinda sa pri pohľade na čerstvého šesťdesiatnika nezdržal pousmiatia.

Satinský pred dvoma rokmi povedal, že Dzurinda nemá charizmu pre slovenský národ, lebo nevyzerá ako Jánošík. „On vyzerá ako Hrajnoha.“ Keď sa včera premiér k Satinskému postavil, skutočne nevyzeral oproti komikovi ako Jánošík. Dvere sa zatvorili a začala sa debata medzi štyrmi očami.

Július Satinský odchádzal z Úradu vlády s darčekom – vzácnou medirytinou Bratislavy s venovaním. Podobnú dostal aj americký prezident. „Ja som čakal na šesťdesiatku nejaké obálky. Ale od Literárneho fondu som dostal štyritisíc. Jedna komisia schválila dvetisíc, druhá dve. No, to keď poviem žene, tak sa zblázni od radosti.“ Premiér debatoval s komikom o vážnych veciach, hoci Satinského pozval kvôli jeho okrúhlym narodeninám. A o vážnych veciach hovoril aj pri odchode vo vestibule:

Robí Dzurinda to, čo robí, dobre?

„Nie, on je amatér. Veď vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline. To sú chlapci, ktorým sa pred dvadsiatimi rokmi o politike ani nesnívalo. Dávam pred nimi a ostatnými klobúk dolu, že majú trpezlivosť so slovenskou krčmou, ktorá vyhráva voľby. Nikto iný tu voľby nevyhráva.“

Podporíte ho aj v ďalších voľbách?

„Samozrejme. Budem vždy o ňom hovoriť dobre. Ešte neviem, či budem chodiť na mítingy, či budem mať čas.“

Pred voľbami ste napísali, že aj muchy robia dzz. Ešte to platí?

„Platí to stále. Ja som veľmi rád, že som sa mohol porozprávať s predsedom vlády o veľmi zásadných otázkach. Súhlasil so mnou, že tento národ má voličskú základňu šesťdesiat rokov rovnakú. Komunisti a gardisti. Len sa prelievajú. Tu nijaká tretia sila neexistovala a neexistuje. Preto sa zasa trasieme, či budú komunisti, alebo gardisti.“

O menej vážnych veciach nehovorili. Ani o Dzurindovom behaní. „Ja šport neuznávam. Žeby som ja bez toho, aby mi niekto zaplatil, pobehol… Za peniaze pobehnem.“ RICHARD FILIPKO