Povedali ste, že SMK by mala pri úvahách o odchode z koalície brať do úvahy integračné ambície Slovenska a nepodliehať emóciám, pocitom krivdy a urazenosti. Nemyslíte, že je to rétorika, ktorá SMK nepritiahne späť, ale ju skôr podráždi?

„Všetky vládnuce strany majú zodpovednosť za smerovanie Slovenska. Nemyslím si, že SMK je jedinou stranou, ktorá môže mať v tejto koalícii pocit krivdy či urazenosti. Všetky strany čosi stratili. Nemôžeme to interpretovať tak, že SMK je obeťou zlovôle partnerov. Aj SMK urobila chybné kroky v komunikácii. Mám na mysli najmä spôsob a načasovanie požiadavky komárňanskej župy. Nechcem ale povedať, že iba ona. Hlavný problém je v tom, že sa nedefinovali základné konflikty, ktoré bolo možné tušiť na úplnom začiatku prípravy reformy verejnej správy. Ani vládny návrh 12 vyšších územných celkov nebol pre SMK prijateľný.“

SMK ale nechce nič iné, len to, aby sa naplnil vládny program a uznesenie vlády o 12 celkoch, ktoré SMK podporila. Prečo sa teda SMK čudovať?

„Koalícia sa mala usilovať o dohodu. Zvolilo sa však silové riešenie. Vo vláde prehlasovali jej členov za SDĽ a SOP a povedalo sa, že v parlamente to nejako dopadne. K takejto situácii nemuselo dôjsť, keby sa bol najprv vyriešil presun kompetencií na samosprávy a nestavali sme dom od strechy. Politický manažment reformy verejnej správy bol jednoducho neefektívny a teraz všetci žneme jeho plody.“

SDĽ nebola spokojná za bývalej vlády s podobou ôsmich krajov. Teraz spolu s HZDS pomohla fixovať ich rovnakú podobu. Prečo?

„Bolo to náhradné riešenie preto, lebo bolo lacnejšie. Boli možné aj iné dohody. Keby sa bol vyriešil najprv presun kompetencií, aj diskusia o počte vyšších územných celkov mohla byť iná. Mrzí ma, že veci dospeli do štádia, keď sa nerozhodlo dohodou v koalícii, ale hlasovaním v parlamente.“

Ste za to, aby sa koalícia po odchode SMK z vlády dohodla na pokračovaní Dzurindovej vlády s podporou HZDS alebo s SMK?

„Prvý možný krok je rozumná dohoda ešte päťčlennej koalície na zákone o presune kompetencií na samosprávy. Ak máme naplniť vládny program, ktorého zmyslom bola náprava vecí po vláde HZDS, SNS a ZRS, takto to ťažko dosiahneme, ak urobíme opozičnú zmluvu s HZDS. Logika vecí velí, aby sme pokračovali v spoluvládnutí s SMK.“

Ružová situácia nie je ani v SDĽ. Pomôže SDĽ silná osobnosť – akýsi nový Fico alebo dôsledné naplnenie priorít SDĽ vo vláde?

„Okrem priorít SDĽ vo vláde uprednostňujem pred nadchádzajúcim zjazdom racionálnu dohodu na dvoch princípoch – kto má šancu obnoviť dôveryhodnosť SDĽ ako súčasť skupiny hlavných komunikátorov a jasný signál verejnosti, že SDĽ chce byť modernou stranou socialistického typu.“

Podpora lídrov strany medzi spolustraníkmi však môže byť iná ako vo verejnosti. Čo s tým?

„Racionalita spočíva v tom, že prednosť musí dostať pohľad voliča pred záujmami a pocitmi funkcionárov, ktorí sú ovplyvnení intímnymi vzťahovými otázkami za 11 rokov vývoja SDĽ.“

Vyzvali ste na skorší termínu zjazdu SDĽ, ako je 17. november. Pavel Koncoš na to reagoval tým, že ide o paniku samozvaných záujemcov o vrcholové funkcie. Cítite sa ako samozvaný záujemca o vrcholovú funkciu?

„Cítim sa predovšetkým zodpovedný za osud modernej ľavice. Desaťtisíce ľudí sa angažovali pri vytváraní SDĽ a boli by neradi, aby táto strana vsiakla do piesku. Tváriť sa, že sa nič nedeje, je prejavom nezodpovednosti. Volič SDĽ potrebuje jasný signál, že niekto má o neho záujem a uvedomuje si chyby, ktoré SDĽ urobila. Inak bude na to primerane reagovať. Urobil som teda vyhlásenie s rizikom, že ma niektorí stranícki kolegovia budú kritizovať. A k tým samozvancom. Z ľudí, ktorí sú dnes za SDĽ vo vláde a parlamente, som získal v roku 1998 najviac preferenčných hlasov a stále na seba viažem najväčší počet voličov, ktorí pri SDĽ ešte zostali. Z toho vyplýva moje morálne právo i povinnosť vyjadrovať sa otvorene k stavu, do ktorého sa SDĽ dostala.“

Budete kandidovať na post predsedu?

„Áno, silno o tom uvažujem. Definitívne rozhodnutie ale nepadlo.“

Chodíte po Slovensku a hovoríte s funkcionármi a členmi strany. Lobujete za skorší termín zjazdu a za svoje zvolenie za predsedu?

„Hovoríme aj o téme zjazdu. Formálne rozhodnutie môže ešte urobiť republikový výbor strany cez víkend, ale myslím si, že ostane pri pôvodnom rozhodnutí. Pokiaľ ide o kandidátov na post predsedu, tak v tejto fáze si mapujem podporu a zdôrazňujem, že najhoršie riešenie pre SDĽ je zachovanie statusu quo – teda nič nerobiť.“

Kto má väčšiu šancu byť predsedom, vy alebo Pavel Koncoš?

„Je to predčasné. Aj súčasný predseda SDĽ povedal iba to, že nemieni byť volebným lídrom v budúcich voľbách.“

Faktom je, že kandidatúru na post volebného lídra Koncoš prijal. Myslíte si, že dlhodobo je možné, aby bol iný volebný líder ako predseda, a teda, že by napríklad volebným lídrom bol Koncoš a predsedom Weiss? Ide to dohromady?

„To sú teoretické úvahy. Volič by mal predovšetkým dostať signál, že SDĽ chce ísť cestou modernej socialistickej politiky európskeho typu a poučiť sa z prešľapov, ktoré jej pokazili imidž.“

Ak bude šéfom strany predsa len Koncoš, zostanete v takej SDĽ alebo sa radšej poobzeráte po mieste slovenského veľvyslanca v zahraničí?

„Moja ambícia je presadzovať to, o čo som sa usiloval posledných 11 rokov svojho života, teda moderné socialistické, resp. sociálnodemokratické smerovanie ľavice na Slovensku.“

IGOR STUPŇAN