Po desiatich rokoch v NHL zmenil Jaromír Jágr dres – tučniaka vymenil za orla.
Včera sme pod titulkom Jaromír Jágr žije podľa Biblie uverejnili prvú časť rozhovoru, dnes prinášame dokončenie.
Ameriku ste precestovali ikskrát krížom-krážom. Máte svoje obľúbené mesto alebo miesto?
„Amerika je celá na rovnaké brdo. V strede mesta zhluk mrakodrapov, ľudia bývajú v okolí a cestujú do práce. Vlastne je jedno, kde ste, všetko je rovnaké.“
Viete si predstaviť, že by ste v USA ostali na celý život?
„Ťažko. Osobne som proti, i keď sa môže stať čokoľvek, niečo by ma mohlo k tomu donútiť. Ale teraz nie.“
Prostějov, mesto v ktorom mal Jágr tím v minulých dňoch sústredenie, je známou základňou parašutizmu. Víťaz Zlatej hokejky Jiří Dopita sa v českej tlači vyjadril, že sníva o zoskoku z lietadla. Vás takáto predstava nevzrušuje?
„Nie, ja to vidím tak, že keď si chce niekto skočiť, asi sa cíti nejako spútaný pri zemi a túži prekonať príťažlivosť, aspoň na chvíľu byť voľný ako vták. Môj život a povaha sú také, že sa cítim voľný aj bez zoskoku padákom.“
Aký máte názor na to, že Slovensko musí absolvovať predturnaj na zimnej olympiáde v Salt Lake City?
„Je to ďalšia vec, ktorou rozdelenie ublížilo Slovensku. Doplatili ste na to, že ste ostali menším štátom bez následníckeho práva. Bývalú československú hokejovú federáciu založili Česi, to je fakt.“
Mierim inam – že NHL zatiaľ slovenským hráčom neumožnila skorší štart na spomínanom predturnaji.
„Aj keby to nevyšlo, máte dosť kvalitných hokejistov, aby ste si s Lotyšskom, Nemeckom i Rakúskom poradili aj bez hviezd NHL.“
S väčšinovým majiteľom Washingtonu Tedom Leonsisom máte dobrý vzťah. Prihovorili by ste sa, aby uvoľnil z jedného-dvoch zápasov NHL kanoniera slovenského tímu Petra Bondru?
(Smiech.) „Aj keď si olympiádu a jej myšlienky každý váži, pre ľudí zo súkolia NHL sú určite dôležitejšie výsledky klubov NHL než olympiáda. Je to proste tak, lebo to vyplýva z biznisu. Nechcem zdvorilostne zavádzať.“
Kapitánom zlatého českého tímu na poslednej olympiáde v Nagane bol Vladimír Růžička, ktorý už s aktívnou činnosťou skončil. Tréner Josef Augusta bude musieť nájsť nového. Máte predstavu, napríklad vy alebo Petr Svoboda?
„Je to úplne jedno. Olympiáda nie je dlhodobá súťaž, netrvá ani štrnásť dní. Zíde sa tam veľké množstvo osobností. Nemyslím si, že niektorá z nich bude taká výrazná, že rozhodujúcou mierou ovplyvní všetkých hráčov. Tam bude najdôležitejšie, aby sa všetky osobnosti podriadili spoločnému cieľu – práci pre tím. Ak to dokážu, potom je úplne jedno, kto je kapitánom.“
Vy ste v Nagane neboli spokojní so svojou produktívnosťou, preto ste podľa vlastných slov aspoň bránili ako nikdy predtým…
„V Nagane sme sa poučili z krízy dva roky predtým, keď sme si mysleli, že sme najlepší na svete. Lenže výsledky ukázali opak. Na Svetovom pohári 1996 sme prehrali s každým, dokonca aj s Nemeckom 1:6 či 1:7. Skrátka dostali sme taký výklep, že sme potom mali strach zopakovať takú hanbu. Práve strach nás znovu spojil a vytvorili sme dobré mužstvo.“
Teraz bude olympiáda na americkom kontinente, ktorému bude o to viac záležať, aby uspeli jeho reprezentanti USA a Kanady. Od ich výsledkov môže závisieť, či vedenie NHL rozhodne o prerušení súťaže počas Hier aj v budúcnosti.
„Určite. Ak sa na to pozriem z hľadiska NHL, pre túto súťaž by bolo najlepšie finále USA – Kanada. Sú to však veci, ktoré sa nedajú ovplyvniť. Všetkých osem mužstiev má šancu na prvenstvo. Stále je to šport, v ktorom môže vyhrať ktokoľvek.“
Dominik Hašek si po trejde z Buffala do Detroitu v novom pôsobisku už našiel nové bydlisko. Vy?
„Ja som si ešte vo Washingtone nevyhliadol nič. Verím, že všetko stihnem v priebehu prípravného kempu. Aj keď to bude náročné, lebo budem určite unavený. Spolieham sa na mnohých kamarátov z Čiech, ktorí mi pri sťahovaní, respektíve zabývaní pomôžu, aby som sa mohol sústrediť na hokej.“
Za čím v Pittsburghu vám bude najviac ľúto?
„Úprimne, nebol som tam až taký zviazaný s barakom či mestom, aby som ich nedokázal zo dňa na deň opustiť. Horšie by bolo, keby mi niekto povedal, že sa musím odsťahovať z Čiech. Presťahovať sa z Pittsburghu do Washingtonu nebude pre mňa žiadnym problémom.“
Nedávno malo viac slovenských i českých hviezd NHL často dosť deprimujúci zážitok z arbitráže v súvislosti s novými zmluvami. Od manažérov klubov počúvali najrôznejšie výčitky, len aby stláčali kontrakt čo najnižšie. Tí istí zástupcovia klubov budú v play off od pohanených hokejistov očakávať, aby kvôli postupu nechali na ľade život.
„Arbitráž je obojstranne veľmi ostrým procesom, lebo sa bojuje o veľké peniaze. Kde je boj o peniaze, tam je veľa zla a nenávisti. Hráči, ktorí chcú ísť na arbitráž, si musia uvedomiť, že tam z druhej strany nebudú počúvať pozitívne veci. Keď chce mať človek peniaze, musí za ne týmto spôsobom zaplatiť.“
Keď ste prišli ako osemnásťročný do Pittsburghu, spoluhráča kapitána Maria Lemieuxa ste požiadali o autogram na kartičku, ktorú ste ešte rok nosili v peňaženke, lebo Lemieux bol vaším najväčším vzorom. Po desiatich rokoch však vaša komunikácia primrzla, Mario vám v play off vyčítal nedostatočné nasadenie. Vy ste tichšie kontrovali limitujúcim zranením. Viete si predstaviť, že by ste sa raz ocitli na arbitrážnom konaní a oproti vám by sedel Mario Lemieux, majiteľ Pens?
„Základom je odhodlanie prísť a vypočuť si veci, ktoré sú pravdivé. Ja sa cítim natoľko silný, že presne viem, akým som hokejistom. Nerobím zo seba lepšieho ani horšieho. Nemyslím si, že som najlepší. Mám mnoho chýb, ako každý, a uznám si ich. Horšie je to u tých hráčov, ktorí na sebe chyby nevidia a potom sú veľmi prekvapení. Ja sa dokážem pozrieť pravde do očí.“
Platí ešte vaše dávnejšie predsavzatie, že si chcete dokončiť maturitu?
„Pred odchodom do USA som mal za sebou štyri ročníky strednej stavebnej školy. Maturitu nie, lebo som odišiel do Ameriky. Potom nikdy nebol čas. Sezóny boli s play off veľmi dlhé, a keď sa skončili, v Čechách už boli prázdniny. Za tie roky som veľa vecí zabudol a predstúpiť pred maturitnú komisiu by bolo odo mňa nezodpovedné. Začal som preto študovať biznis v Amerike. Je to iný typ školy, kde mi skúšky z Čiech neuznali, takže som začal od druhého ročníka a ostáva mi absolvovať ešte posledný.“
Vidíte vo Washingtone potenciál na zisk Stanley cupu?
„Iste. Šport je šport, nič nie je tutovka. Capitals majú určite schopný tím na postup do play off, kde je to už dosť o náhode.“
V Pittsburghu sa o vás starala matka, pôjde s vami aj do Washingtonu?
„Ešte neviem. Keď zmena, tak poriadna. Pravda je, že ak mám nablízku matku, veľa vecí mám uľahčených. Na druhej strane je tu aj pochybnosť, či je to správne. Prvé tri roky som bol v NHL sám. Keď som tam prišiel v osemnástich, bolo to oveľa ťažšie. Nevedel som po anglicky.“
Hneď, ako vás Washington získal, vedenie klubu prezentovalo prudký rast ambícií v Stanley cupe.
„Takéto očakávanie je pre mňa veľkou zodpovednosťou. Verím však, že si uvedomujú, že kúpili Jaromíra Jágra, a nie nejakého boha. Uvedomujem si svoje kvality, ale nemôžem zrazu sám urobiť supermužstvo. Takým hráčom zasa nie som, na to sa dobre poznám. Ale môže to byť zaujímavé a verím, že ak sa ešte udeje zopár zmien, niekam to dotiahneme.“
V poslednej sezóne vo vás dozrelo rozhodnutie, že musíte z Pittsburghu odísť. V Penguins bola špecifická situácia. V početnej českej enkláve sa rokmi, prirodzene, vytvorili silné vzťahové väzby, poznali ste deti, rodiny spoluhráčov. Pripúšťate, že vo vás silnela pohnútka odísť, lebo výškou svojho kontraktu ste blokovali možnosti finančného rastu a do istej miery aj šťastie dlhoročných priateľov?
„Je to zložité. Tam, kde sa hýbe veľa peňazí, zužuje sa priestor na priateľstvo. Peniaze sú zlo. Čím ich je viac, tým viac sa zhoršujú vzťahy. Všetci to vedia, a preto nechápem, že po nich všetci túžia. Samozrejme, že s mojím odchodom stúpli ostatným šance na väčšie peniaze. Preto neverím, že by moji bývalí spoluhráči boli naštvaní, že som odišiel. Taký naivný nie som.“
Nie ste z takejto skúsenosti smutný?
„Nemôžem byť, lebo je to biznis. Týmto smerom ide spoločnosť, svet. Jeden-dvaja ľudia to ťažko zmenia. Možno až keď sa ľudia popália natoľko, že začnú hľadať inú cestu, potom bude možno nádej na zmenu. Spoločnosť sa stále drží tradície, že každý sa naháňa za majetkom, za peniazmi. Vlak je taký rozbehnutý, že ho ťažko niekto zastaví.“
Hovoríte, že peniaze sú zlo, ale aj na vaše konto každoročne pribúda desať miliónov dolárov.
„Bez peňazí to nejde. Dávajú obživu, zabezpečujú potreby, slobodu. Svet je taký skazený, že peniaze sú jedinou záchranou, pretože sa nemôžete spoľahnúť na druhých. Dá sa, žiaľ, povedať, že pokým nemáte peniaze, nemáte nikoho. Ja túto spoločnosť sám nezmením. Môžem však odprisahať, že mňa peniaze nezmenili. Potrebujem uspokojiť základné životné potreby a ostatné ide mimo mňa. V profihokeji však ide aj o určitú prestíž, dá sa povedať – meno, ktoré je ohodnotené istou cenou. Hokejista, ktorý patrí medzi najlepších, nemôže zarábať málo, lebo by tým pádom negatívne poznačil veľké množstvo ďalších ľudí. Je to kolotoč, ktorý jedinec ťažko ovplyvní. Ja nie som výnimkou, ktorá by to mohla zastaviť.“
Je váš vzťah s Andreou únikom z tohto kolotoča?
„Neviem, či únikom. Andrea i ja sme sa narodili v rovnakej spoločnosti. To znamená, že pravidlá určuje zase táto spoločnosť a musíme sa podľa nich riadiť. Ak nie, tak budete vyzerať ako blázon.“
Ste šťastný?
„Šťastným človekom je ten, kto chce byť šťastný. Všetko teda závisí od jedinca. Väčšina ľudí je nešťastných z dôvodu, že keď sa ocitnú v nejakej situácii, tak ju porovnávajú s inou, priaznivejšou. Ľudia sú potom naučení, že aj keď zažijú niečo skvelé, stále to porovnávajú s niečím ešte lepším a ostávajú potom nešťastní. Relatívne. Keď sa naopak stane niečo zlé a povedia si, že to mohlo byť ešte horšie, budú stále šťastní.“
Túto filozofiu uplatňuje fenomenálny americký cyklista Lance Armstrong. Poznáte jeho osud?
„Prekonal rakovinu, a preto sa na svet pozerá inak. Ľudia, ktorí sa priblížia smrti, menia názory. Uvedmia si, že na svete sú oveľa dôležitejšie veci, než je honba za nejakými športovými úspechmi či peniazmi.“
Akú športovú osobnosť mimo hokeja uznávate?
„Rešpektujem všetkých ľudí, ktorí niečo dokázali. Či je to kuchár, zametač, alebo doktor. Každého, kto robí svoje zamestnanie dobre a odovzdáva mu všetko.“
VOJTECH JURKOVIČ
