Vďaka sklonu internetu k rozdrobovaniu úplne všetkého a neustále a rapídne sa znižujúcej hladiny pozornosti ľudstva k čomukoľvek sa na prvý pohľad potrebné a užitočné výzvy po krátkej chvíli stávajú bezvýznamným…
Prekvapujú ma prekvapené reakcie na Gorilu. Rovnako udivené bolo publikom pred asi dvadsiatimi rokmi, keď som oznámil, že mať obľúbeného politika je ako mať obľúbenú chorobu.
Sprisahania bankárov a politikov, nehanebné obohacovanie, tajné korupčné aféry, odpočúvanie, ekonomická kríza, koniec zjednotenej Európy... Mayský kalendár mal asi pravdu - naozaj sa cítim ako pred koncom sveta.
Na Slovensku si tiež vedia uctiť kadekoho. Fašistov, amorálnych kňazov prezidentov a podobnú háveď. Slušní, či nedajbože ešte aj talentovaní a pracovití majú smolu.
Bolo veľa urazených ohlasov, keď som napísal, že veľa slovenských hudobníkov a kompletný slovenský pop by nemali šancu ani len v newyorskom metre, ale môj názor sa nemení.
Netrápi má výkon slovenských hokejistov ani národná tragédia z tohože povstanuvšia, ale neveriacky som krútil hlavou nad niektorými žurnalistickými výkonmi.
Zdá sa, že v nebi dávajú dokopy nielen dobrú kapelu, ale asi sa im míňajú kvalitní ľudia, lebo tri dni po našom spoločnom kamarátovi – Frantovi Tugendliebovi potrebovali ďalšieho nenahraditeľného Františka.
Dokážeme sa nadchnúť a rozčúliť nad problémami sveta, ktoré sa dejú tisíce kilometrov od nás. Ale keď sa začnú diať veci, ktoré sa nás dotknú veľmi zblízka a osobne, všetky veľké problémy prestanú existovať.