Určujúcou sa stala hranica nie etnická, ale politická – a tu už má maďarský volič menší dôvod na spokojnosť. Má na výber medzi opozíciou bez vplyvu alebo Bugárom podieľajúcim sa na moci.
Mečiarove amnestie, nebuďte nikdy zrušené, stačí, ak vás my, poslanci NR SR, morálne odsúdime, pekne nahlas, možno deklaráciu aj Ivan Lexa zarecituje ako Otčenáš a Zdravás.
Hazard je obchod s ľudským nešťastím. Paradoxne, čím viac ľudia trpia chudobou alebo pocitmi nespokojnosti, tým sú ľahšou korisťou. A nešťastie sa ešte viac znásobuje.
Tak nenápadne ako Ortel na české pódium dostali sa u nás extrémisti priamo do parlamentu. Odetí do zelených tričiek a sľubov pomôcť chudobným, ukrivdeným a poníženým.
O politika za zenitom dnes už nejde. Ide o princíp, že takáto morálna kvalifikácia na Slovensku stačí na pohodlnú, luxusnú plavbu životom, a tiež na úspešnú politickú dráhu.
Princíp, ktorý spája populistov všetkých krajín, sa rysuje zreteľne – je to ich nevôľa podriadiť sa kontrole alebo aj akýmkoľvek princípom, ktoré by regulovali ich moc.
Kauza predsedníctva a agentúry Evka je presne takouto neželanou reklamou Európskej únie. Nejde v nej len o pár tisícok, ale o dôveru k projektu, ktorý beztak nemá na Slovensku veľa advokátov.
Nenápadných amnestií a milostí sa mohli odohrať tisíce alebo stovky. A tak sa nemožno čudovať, že napríklad za korupciu nebol dosiaľ potrestaný žiadny významný politik.
Vláda predĺžila dotovanie ťažby hnedého uhlia, zvýšili sme produkciu alobalu, pred migrantmi nás chráni železná opona a Európu si spravodlivo rozdelila Trump-Putinova dohoda.
Pre mnohých, napriek citeľnej zmene, nenastal vytúžený cieľ v podobe vyššej životnej úrovne. O to viac demoralizujúci je pohľad na vrstvu ľudí, ktorí sú privilegovaní ekonomicky, aj pred zákonom
Žijeme v časoch, keď prestáva byť dôležitý rozdiel medzi pravdou a lžou. Ľudí ľahko ovplyvňuje populizmus alebo propaganda. Touto témou sa zaoberá britský novinár ruského pôvodu Peter Pomerantsev, ktorý bol hosťom…