Po pätnástich rokoch sa ocitám v Košiciach. Prekvapí ma, že napriek tomu, že som vo vlaku precestovala pol dňa, som ešte stále v krajine, kde ľudia rozprávajú po slovensky.
Ešte aj dnes si uvedomujem, keď míňam kaviarne a hľadám miesto, že si vyberám skôr také s klasickými, tvrdými stoličkami. A odstrašujú ma tie veľké, masívne kreslá, či dokonca pohovky, ktoré ponúkajú človeku…