Názory na oboznamovanie zberateľov o falzifikátoch sa rôznia. Jedni kričia – preboha, len nič nezverejňujte, druhí by zase cheli mať čo najviac poznatkov. „Prekvapuje ma dôverčivosť ľudí, ktorí sa na mňa obracajú,“ hovorí Svätopluk Šablatúra.
Málokto vie, že srdcovou záležitosťou bývalého dabingového režiséra STV Svätopluka Šablatúru je filatelia. Ako veľký slovenský znalec poštových známok vystavoval svoje exponáty na mnohých zahraničných výstavách. „Teraz už výstavy trvajú len niekoľko dní,“ hovorí. „Vystavujem zväčša iba falzá. Známka je citlivý produkt, všeličo jej škodí.“
„Odjakživa sa na našich známkach okrem prezidentov nikto žijúci neobjavil,“ hovorí Šablatúra. „Za prvej republiky sme vydávali známky vyrábané kníhtlačou a oceľotlačou. Rytiny robili vychýrení majstri svojho remesla, známi aj navrhovaním bankoviek pre anglickú banku.“
Vo svete známok sa dá sfalšovať úplne všetko. „Oveľa ľahšie vyrobíte falzifikát známky vyrobenej kníhtlačou, o dnešnej technike ofsetu ani nehovoriac. Urobiť rytinu je, samozrejme, náročnejšia záležitosť, no vďaka nej zabezpečujú hodnotu svojich cenín všetky významné európske štáty,“ hovorí.
Aféry spojené s falšovaním sprevádzajú poštovú známku odjakživa. O niektorých prípadoch sa doteraz nehovorí, alebo ani nevie. „Veľa sa falšovalo počas slovenského štátu. Šikovní tlačiari dokázali urobiť také falzá, ktoré sa ešte aj teraz objavujú na burzách a predávajú ako originály,“ tvrdí Šablatúra. Niekedy sa pravá známka od falošnej len veľmi ťažko odlišuje. Rozdiel určí iba znalec.
Atest poštovej známky stojí u nás 500 korún. Znalecké označenia na známkach majú rôzne polohy a rôzne významy. Inak sú označené známky s pretlačou, inak bez pretlače, inak s pretlačami. Napríklad u poškodených známok je znalecká značka umiestnená vyššie.
Mnoho ľudí vraj najprv za známky zaplatí veľké peniaze, až potom si ich dá odskúšať. „Asi pred troma rokmi vystavoval istý pán na medzinárodnej výstave v Brne dvojkorunovú známku Masaryka z prvej republiky,“ spomína S. Šablatúra. „Zaujímala ma, lebo vyzerala ako pravá, ale bol to špeciálny typ so zvláštnou priesvitkou. Na druhý deň vyhlásili v televízii, že táto známka má hodnotu stotisíc korún. Ráno prišlo na výstavu množstvo ľudí a každý mal v ruke takúto známku. Musel som všetkým vysvetľovať, že je iba podobná, lebo má inú priesvitku.“
Hodnotenie akýchkoľvek známok z filatelistického pohľadu sa vypracúva po preštudovaní konkrétneho známkového materiálu. Známky môžu mať vo vydaniach rôzne odlišnosti – farebné, typové alebo v zúbkovaní. Ich filatelistická hodnota vzrastá vekom, výnimočným výskytom alebo vďaka náhodným odlišnostiam. „Napríklad, keď vyšla trojkorunová známka s prezidentom Kováčom, niektoré hárky boli omylom vytlačené bez ceny. Dnes má na filatelistickom trhu hodnotu až dvetisíc korún. Anomálie bývajú drahé,“ potvrdzuje Svätopluk Šablatúra. Napriek tomu sa však u nás známky s vyššou kúpnou hodnotou nevyskytujú. Ak aj boli, väčšina z nich bola vyvezená do zahraničia.
Úroveň filatelie je na Slovensku nízka. Zväz slovenských filatelistov má dnes zaregistrovaných asi tri a pol tisíc členov, čo je oproti minulosti štvrtina. Chýbajú predovšetkým mladí. „Boli časy, keď ľudia poprihlasovali do zväzu celú rodinu, lebo členovia mohli získať zaujímavé výhody. Keď dnes tieto výhody neexistujú, nie je ani záujem o známky,“ dodáva.
