BRATISLAVA. Mechanicky vypočítať jednoduchú rovnicu nie je pre slovenských štvrtákov problém. Bez väčšieho zaváhania dokážu aj dokresliť dve strany obdĺžnika, idú im aj nenáročné slovné úlohy.
Keď však majú príklad nielen vyriešiť, ale aj zdôvodniť svoj postup, nedokážu to.
Zlyhanie neprekvapuje, študenti sú stále horší
Zlé výsledky našich žiakov nie sú pre ministerstvo školstva žiadnou novinkou. Sú na ne zvyknutí aj učitelia a svoje skúsenosti majú aj vysokoškolskí pedagógovia. Z roka na rok im prichádzajú horší študenti.
„Opýtajte sa ktoréhokoľvek vysokoškolského učiteľa. Ak bude chcieť povedať pravdu, tak potvrdí, že písomku spred pätnástich či piatich rokov si už nemôže dovoliť dať študentom,“ hovorí predseda Slovenskej matematickej spoločnosti a prorektor Univerzity Mateja Bela Roman Nedela.
Na zlé vedomosti slovenských žiakov najnovšie poukázalo testovanie TIMSS. Tentoraz sa netestovali ôsmaci či deviataci, ale už štvrtáci. Keďže sa zapojili do medzinárodného projektu po prvý raz, ich výsledky sa nedajú porovnávať. Nedá sa povedať, či sa zhoršujú.
Ministerstvu školstva stačí priemer
Na porovnávanie výsledkov doplatili českí žiaci. Nielenže skončili horšie ako naši, ale ukázalo sa, že ich vedomosti sa zhoršujú. České ministerstvo školstva preto hľadá riešenie a možno zavedie povinnú maturitu z matematiky.
Slovenské ministerstvo školstva sa zatiaľ neznepokojuje. Stačí mu, že testovaní žiaci dosiahli priemerné výsledky. Najlepšie v matematike dopadli žiaci z Hongkongu, získali 607 bodov, ich slovenskí rovesníci mali priemerné skóre 496 bodov. Česi ešte o desať menej.
V rebríčku 37 krajín sme v jednotlivých úlohách obsadili 16. až 25. miesto. Z 19 krajín OECD to bolo 9. až 19. miesto.
„Je to náš tradičný problém. Príčina je v tom, že osnovy doteraz boli príliš predimenzované a nebol čas na praktické vyučovanie,“ myslí si riaditeľka školy v Lieskovci Martina Chalachánová. Šanca na zmenu podľa nej prišla v septembri, keď odštartovala školská reforma.
Jej nutnosť už vlani spomínal minister školstva Ján Mikolaj z SNS. Keď vyšli najavo výsledky testovania PISA, povedal, že sú dôkazom, ako školáci nutne zmenu potrebujú. Po spustení reformy priznáva, že zmenu uvidíme najskôr o štyri až päť rokov.
Na prípravu učiteľov sa zabudlo
Chalachánová si zatiaľ nie je istá, či zmena k lepšiemu príde. Problém nevidí ani tak v tom, že sa znížil počet hodín matematiky, pretože školy si môžu chýbajúce hodiny doplniť. Zúžili sa aj osnovy, takže ak učitelia chcú, môžu žiakov učiť, ako vedomosti prakticky využiť.
„Chybou je malá spolupráca medzi učiteľmi v rámci medzipredmetových vzťahov,“ tvrdí. Najhoršie podľa nej je, že „učiteľom chýba systematické vzdelávanie, ako učiť inak“. Na to sa podľa riaditeľky pri príprave reformy vôbec nemyslelo. „Je len vecou školy, či zmení počet hodín, obsah, alebo aj formy a metódy vzdelávania,“ hovorí.
Nedela si nemyslí, že reforma pomôže zlepšiť výsledky žiakov. Nielenže sa nemyslelo na pedagogické fakulty, ktoré pripravujú nových učiteľov. „Tieto fakulty neurobili žiaden krok smerom k reforme,“ hovorí.
Mikolaj: Lepšie výsledky nasilu nedosiahneme
Slovenskí žiaci neobstáli v medzinárodnom testovaní najlepšie, minister školstva JÁN MIKOLAJ z SNS však zatiaľ o povinnej maturite z matematiky neuvažuje.
V testovaní TIMSS dosiahli naši štvrtáci priemer. Stačí takýto výsledok?
„V podstate sa potvrdilo to, čo nám vychádza aj z PISY, že sme priemer. Mal som aj diskusie s matematikmi, či naozaj sme v matematike podpriemerní a oni tvrdia, že to o niečom svedčí, ale že to netreba preceňovať.“
Uspokojuje vás, že naši žiaci dosahujú priemerné výsledky?
„Áno, sme priemer, ale prírodné vedy dopadli lepšie. V nich dopadla horšie len tá tretia časť (argumentácia – pozn. red.). Dokazuje to, že naši žiaci sú veľmi slabí v presadzovaní svojho názoru.“
Po zverejnení výsledkov testovania uvažuje český minister školstva o znovuzavedení povinnej maturity z matematiky. Vy to nezvažujete?
„Nie. Nasilu sa zlepšenie dosiahnuť nedá.“
(vev)
V prírodných vedách sme na tom lepšie
O živej a neživej prírode vedia naši štvrtáci dosť.V testoch obstáli,hoci s laboratóriamisa ich stretla asi len tretina.
BRATISLAVA. Testy TIMSS neoverili vedomosti žiakov len z matematiky, ale aj z prírodných vied. Darilo sa im najmä, keď mali opísať jednotlivé štádiá vývoja motýľa. Úlohu zvládlo 66 percent žiakov, čo znamená, že skončili na druhom mieste.
Vybrať z medveďa, kraba, jašterice a tigra zviera, ktoré najskôr žije na púšti, im však robilo problém. Viac ako polovica to nezvládla a v tejto úlohe skončili žiaci zo Slovenska na piatom mieste od konca.
Celkovo dosiahli nadpriemerný výsledok 526 bodov. Slovenskí žiaci dokázali, že na to, aby obstáli vo svetovej konkurencii, nie je nevyhnutné mať kvalitné vybavenie školy. Dve tretiny našich žiakov nevedia, čo je to laboratórium.
V Kuvajte napríklad majú laboratóriá všetky školy. Ich štvrtáci pritom skončili hlboko pod priemerom s 348 bodmi.
V Holandsku nemajú laboratóriá vôbec, a napriek tomu dosiahli viac ako priemerné skóre 523 bodov. Rusi, kde sa o laboratóriách zmienilo len 6 percent žiakov, skončili v prvej päťke.
Najlepší výsledok 587 bodov dosiahli štvrtáci zo Singapuru. Z nich až 98 percent povedalo, že v laboratóriu na hodinách pracujú.
(vev)
