KALNÁ ROZTOKA. V starej maštali v Kalnej Roztoke v okrese Snina kedysi bečalo viac než 2-tisíc oviec. Dnes tieto poľnohospodárske budovy stoja opustené v húští buriny na konci hrboľatej cesty. Zamknutá brána pred administratívnou budovou má stiahnuté okenice a hompáľa sa na nej reťaz.

Po roku 1989 a prechode na voľný trh skončilo podobne mnoho roľníckych družstiev. Lenže farma v Kalnej Roztoke sa nestala obeťou ‚transformácie', ale obeťou tých, ktorých bývalý majiteľ nazýva miestnou politickou kľukou, ktorá okato porušuje zákon.

Ján Vovčík je bývalý lesník s právnickým diplomom. Farmu v 90. rokoch vlastnil prostredníctvom svojej firmy Agri-Tajch a choval na nej vyše 2000 oviec. Teraz sú budovy, ktoré Vovčík získal ako reštituent, majetkom bývalého policajta prepusteného zo zboru pred desiatimi rokmi za pašovanie cigariet.

Mohutný muž, ktorý si uvedomuje svoju postavu - „trochu som pribral,“ je naštvaný a chce odhaliť tých, ktorí ho pripravili o majetok. „Je to bohapusté, arogantné a absurdné porušenie zákona,“ hovorí Vovčík.

Všetko je možné

Ak je Slovensko malou krajinou, ktorá núka takmer neobmedzené možnosti, to isté platí dvojnásobne o východoslovenskom okrese Snina so 40-tisíc obyvateľmi a nekonečnou škálou rozhodnutí súdov.

V roku 2002 poslala obec Kalná Roztoka miestnemu podnikateľovi Vovčíkovi daňové vyúčtovanie na takmer 30-tisíc korún za predošlé dva roky. Zaplatiť mal za poľnohospodárske budovy farmy a 4 855 štvorcových metrov pozemkov. Zásadný problém spočíval v tom, že Vovčík pôdu nevlastnil - naopak od roku 1998 patrila miestnej gréckokatolíckej farnosti.

Na daňovej upomienke, ktorú Vovčík dostal 22. apríla 2002 od vtedajšieho starostu Kalnej Roztoky Vasila Kerekaniča, si podnikateľ prečítal, že „proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 30 dní.“

Možnosť odvolať sa teda využil, no keď poslal protest proti plateniu dane za pôdu, ktorá nebola jeho, Kerekanič to zamietol. Vysvetľoval to tak, že odvolanie prišlo po 10. máji - teda po pätnásťdňovej lehote. Ešte raz si pripomeňme, že v dokumente, ktorý poslali Vovčíkovi, pôvodne udávali tridsaťdňovú lehotu na odvolanie.

Starosta tiež Vovčíkovi povedal, že nemá právo odvolať sa proti rozhodnutiu, namiesto aby odvolanie poslal vyššie na Daňový úrad v Banskej Bystrici, ako to vyžaduje zákon.

Starosta Kerekanič však napokon o niekoľko mesiacov spravil nečakaný obrat a prekvapivo úprimne priznal svoju chybu. Vovčíkovi 20. februára 2003 napísal:

„Vydal som rozhodnutie, kde bolo uvedené, že Vaše odvolanie proti výrubu dane sa odmieta. Pri vydávaní uvedeného rozhodnutia došlo z našej strany k omylu v tom, že nebola zohľadnená lehota na odvolanie, ktorá bola určená v rozsahu tridsať dní. Z uvedeného dôvodu považujte rozhodnutie o zamietnutí odvolania za bezpredmetné.“

Mesiac nato však Kerekanič potvrdil platnosť daňového rozhodnutia, čím otvoril dvere súdom, aby vydali poverenie na exekúcie majetku podnikateľa.

Prečo sa Kerekanič takto správal, už nezistíme, medzičasom zomrel. Súčasný starosta Kalnej Roztoky Ladislav Hakulin odmietol na otázky o tomto prípade odpovedať. „Nemám záujem to komentovať.“ povedal.

Dražba

V nasledujúcom roku bol súdny exekútor Ján Ferko poverený Okresným súdom v Humennom, aby vymohol dlh, ktorý vtedy predstavoval 64-tisíc korún. Keď sa Vovčík odvolal, sudkyňa humenského súdu Jana Kurucová to zamietla s tvrdením, že súd nemá právomoc skúmať platnosť pôvodného daňového rozhodnutia. V skutočnosti Exekučný poriadok vyžaduje, aby súdy skúmali všetky stupne exekúcií a zrušili ich v prípadoch, kde „sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné v čase rozhodovania.“

„Mám dôvodnú obavu že Kurucová rozhodovala úmyselne, na objednávku iných osôb,“ povedal Vovčík.

Napriek tomu sa 11. júla 2005 konala verejná dražba Vovčíkovej farmy. Tu sa opäť objavili kuriózne rozpory. Súdny znalec Jozef Galanda stanovil hodnotu budov na farme pre dražbu na 2,4 milióna korún, hoci v roku 1999 ohodnotil tie isté nehnuteľnosti na 8,5 milióna.

„Boli ste tam v roku 1999 a 2005, videli ste, v akom boli stave?“ pýta sa Galanda. „Budovy boli v hroznom stave.“

Predal sa celý majetok farmy, namiesto jednotlivých položiek, ktoré by stačili na pokrytie dlhu, napríklad nákladná Avia. A kupcom bol Andrej F., bývalý policajt, ktorého vyhodili zo zboru desať rokov predtým za pašovanie cigariet. Budovy teraz vlastní Ján G., ďalší policajt prepustený koncom 90. rokov za pašovanie.

Vovčík proti výsledkom dražby protestoval a na jeho veľké prekvapenie ho tentoraz podporila Kurucová z Okresného súdu Humenné. Odvolala sa však aj obec Kalná Roztoka - hoci podľa zákona na to vôbec nemala nárok, keďže nevzniesla námietku počas samotnej dražby. Krajský súd v Prešove zrušil Kurucovej rozhodnutie a vrátil jej prípad na ďalšie prejednanie. Tentoraz zamietla Vovčíkove námietky a potvrdila výsledky dražby.

Protest

Keď človek listuje Vovčíkovým súdnym spisom, je ťažké pochopiť, ako mohol daňový dlh 30-tisíc korún, ktorý ani nebol opodstatnený, pripraviť tohto podnikateľa o celú farmu.

Na druhej strane sa ukazuje nemožné overiť si, alebo hoci len sledovať Vovčíkove vysvetlenia, kto chodil s kým do školy a ako sa jeho nepriatelia sprisahali, aby obišli zákon. Snina je síce oveľa menšia ako Slovensko, no vzájomné prepojenia, záujmy a väzby medzi miestnymi sú ukryté pred zrakmi nezasvätených cudzincov.

Ján Vovčík sa nevzdáva a dal podnet (na stiahnutie vo formáte .doc) na Generálnu prokuratúru o prijatie neodkladných opatrení na nápravu veci. Generálna prokuratúra 16. júla postúpila jeho spis Špeciálnej prokuratúre. Vovčík je pripravený žiadať odškodné 20 miliónov korún.