BRATISLAVA. Súťaž o to, kto a za koľko postaví a sprevádzkuje elektronické mýto na Slovensku, vrcholí. Zo štyroch uchádzačov sú vyradené tri lacnejšie ponuky. Cenový rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou je vyše 6 miliárd korún (200 miliónov eur). Názor, že štát zaplatí za stavbu a prevádzku mýtneho systému o miliardy korún viac, ako by musel, označil premiér Robert Fico za nezmysly. Elektronický výber mýta totiž podľa neho nebude Slovensko stáť nič.
Mýto zaplatí štát
„Toto je tender, kde ten, kto ho vyhrá, zainvestuje komplet všetky peniaze do výstavby elektronického mýta a potom na základe podmienok, ktoré bude mať dohodnuté v zmluve, bude mať časť z výberu mýta naspäť,“ povedal v stredu premiér.
Analytik INEKO Peter Goliaš však vysvetľuje, že aj príjmy z mýta, z ktorých chce premiér víťazného investora vyplatiť, sú štátnymi peniazmi. „Budúce príjmy z mýta by mohli byť príjmami verejných financií. Čím viac si z nich odkrojí súkromný investor, tým menej peňazí ostane štátu.“ povedal.
Premiérovi by preto malo záležať na tom, koľko z verejných zdrojov skončí na účtoch súkromnej firmy, ktorá mýto postaví. Ide totiž o občanov. „Zodpovedná vláda by mala vybrať najlepšieho dodávateľa, aby ľudia používajúci diaľnice neplatili zbytočne veľa,“ dodal Goliaš.
Víťaza vyplatia z mýta
Štát má svoje peniaze z výberu mýta isté. „Mýto sa vyberá pre štát, to znamená, že my z tých peňazí absolútne nič nevidíme,“ vysvetľuje Sylvia Košťálová, hovorkyňa rakúskoslovenského konzorcia Kapsch. Poplatok za používanie spoplatnených ciest môžu prepravcovia zaplatiť vopred alebo až po tom, čo tieto cesty použijú. „Dopredu to je ako s mobilom, že si kartu alebo palubnú jednotku dobijete nejakým kreditom,“ povedala. Potom sa pri používaní spoplatnených ciest kredit odratúva v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti.
Zinkasovať mýto možno aj inak. „Prepravcovi príde faktúra, konečná suma sa zrazí z jeho účtu a prevedie Národnej diaľničnej spoločnosti,“ dodala.
Premiér cíti PR
Premiér v stredu v Topoľčanoch k téme mýta pridal aj obvinenie „jedného denníka“, že v tendri nadŕža jednému zo súťažiacich. „To sa mám teraz pozrieť, aké je zahraničné vlastnícke pozadie toho denníka a potom to mám dať dohromady s tou firmou, ktorej robí PR?“ položil si otázku premiér. Neskôr vysvetlil, že časť vlastníckeho podielu v tomto denníku patrí firme z tej istej krajiny ako konzorcium, ktorému to médium pomáha.
Myslel na denník SME. Je to totiž jediný slovenský denník, ktorý nemá len jedného vlastníka a jediný, ktorý v posledných dňoch kritizoval prácu výberovej komisie.
Ktorého účastníka tendra však premiér myslel, nie je jasné. Majiteľom firmy Petit Press, ktorá vydáva SME, je slovenský podnikateľ žijúci v Prahe Peter Vajda a nemecký vydavateľ Verlagsgruppe Passau. Nemeckého alebo českého člena však nemá ani jedno konzorcium, ktoré bolo vo finále mýtneho tendra. Sú tam len firmy z Rakúska, zo Švajčiarska, z Talianska, Poľska, Slovenska, Švédska, Portugalska a Argentíny.
Nemecký je len koncern Siemens, ktorý avizoval, že sa chce stať technologickým dodávateľom francúzsko-slovenského konzorcia SanToll, ktoré ako jediné vládna výberová komisia z tendra nevyhodila. Denník SME pritom upozorňoval na okolnosti, za ktorých boli vylúčení súťažiaci s lacnejšou ponukou.
