V tíme vedca Gerharda Ertla, ktorý získal Nobelovu cenu za chémiu, pracoval posledné dva roky aj Slovák Dušan Velič. Podieľal sa na výskumoch s použitím ultrarýchlych laserov.
Aj vďaka tomuto dostal Ertl (na snímke Reuters) práve ku svojím včerajším 71. narodeninám najprestížnejšiu vedeckú cenu na svete za výskum chemických procesov na povrchoch pevných látok.
„Je to samozrejme ten najkrajší darček k narodeninám, aký si vedec vie predstaviť,“ reagoval Ertl. „Vôbec som s tým dnes nerátal,“ povedal podľa agentúry DPA. Po oznámení svojho mena mal údajne v očiach slzy.
Múdry dobrák Ertl
„Ertl priamo riadil niekoľko skupín, naše výskumy boli súčasťou práce jednej skupiny,“ povedal agentúre ČTK slovenský vedec Velič, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.
Na Ertlových výskumoch mohol pracovať priamo vo Fritz Haber Inštitúte v Berlíne, ktorému šéfuje čerstvý nositeľ Nobelovej ceny. Podľa Veliča sa Ertl stal pre mnohých veľmi inšpiratívnym človekom.
„Je to jeden z mála ľudí, ktorý dokázal spojiť neuveriteľnú ľudskú dobrotu s vedeckou múdrosťou,“ tvrdil Velič. Ertl pred nedávnom tiež prednášal na Slovensku na pozvanie Slovenskej chemickej spoločnosti.
Ertlov výskum povrchov pevných látok objasnil napríklad funkciu automobilových katalyzátorov alebo dôvod zmenšovania ozónovej vrstvy.
Podľa Nobelovho výboru pomohla Ertlova práca položiť základy modernej chémie povrchov a našla praktické uplatnenie v mnohých odvetviach.
Automobilovému priemyslu prospela tým, že opísala reakcie oxidu uhoľnatého na platine, používanej v automobilových katalyzátoroch pri čistení výfukových plynov.
Chemický priemysel zasa využíva Ertlove poznatky o dusíku na výrobu umelých hnojív. Svojím výskumom tiež objasnil dôvody, prečo železo na vzduchu hrdzavie, a pomohol vzniku palivových článkov.
„Chémia povrchov môže dokonca vysvetliť poškodzovanie ozónovej vrstvy,“ upozornili ďalej v zdôvodnení prínosu oceneného vedca švédski akademici. Táto reakcia totiž nastáva na miniatúrnych kryštálikoch ľadu v stratosfére.
Autor: ač
