Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Víkend | Daniela Ostatníková: Mužom a ženám už nejde o spoločné dobro

Daniela Ostatníková: Mužom a ženám už nejde o spoločné dobro

Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je odlišný od mozgu ženy a preto nikdy nebudeme rovnakí. Tvrdí, že ak silou rozumu potlačíme pudy a emócie, nebudeme šťastní. "Ženám, ktoré bojujú, ide skôr o vlastné práva. Ženám s nízkym testosterónom nenapadne, aby bojovali," hovorí fyziologička Daniela Ostatníková.

Tvrdíte, že daň emancipácie žien v súčasnosti začína prinášať trpké ovocie. Čo máte na mysli?

"Gény vytvárajú predpoklady na produkciu hormónov, ktoré nás uspôsobujú na to, aby sme mohli byť ženami a mužmi - tvarujú naše telá, ktoré sú očividne odlišné. Rovnaké hormóny na základe génov však odlišne tvarujú aj náš mozog, čo už nevidíme, lebo je ukrytý v lebke. No už predtým, než sa narodíme, je usporiadanie nášho mozgu predurčené. Muži i ženy sú porovnateľne inteligentní, preto si chceme byť všetci rovní. Zamieňame si však rovnosť s rovnakosťou. Všetci sme si rovní pred zákonom, mali by sme dostávať rovnaký plat za rovnaké množstvo a kvalitu odvedenej práce, ale povaha práce muža a ženy nikdy nebude rovnaká. Nie sme disponovaní na totožný výkon mozgu, tak ako nie sme disponovaní na rovnaký výkon tela."

Čo z toho vyplýva?

"Nemali by sme ignorovať fakt, že práca ženy a práca muža v rovnakom veku a v rovnakej oblasti nikdy nebude rovnaká, lebo žena má úplne iné vnímanie okolitého sveta, inak ho spracováva, inak na ňu pôsobí, ako na jej kolegu, ktorý má mužské bunky."

Ale predsa aj práca dvoch žien alebo dvoch mužov je rozdielna.

"Iste, rozdiely medzi ľuďmi bývajú veľké bez ohľadu na pohlavie. Aj preto by sme nemali mužov a ženy situovať do protiľahlých pólov. Nie - muži a ženy sú najsilnejší v spojení, navyše veľa mužov a žien je práve takých, čo sa prekrývajú vo svojich schopnostiach. Všeobecne však platí, že muži a ženy nemajú rovnaké hladiny hormónov, ktoré určujú napríklad i to, že muži bývajú agresívnejší, cieľavedomejší, dokážu odlišovať citovú oblasť od rozumovej, no a ženský mozog pracuje tak, akoby spájal obidva aspekty dokopy. Ženy zas dokážu myslieť na viac vecí v jednom okamihu a aj ich naraz robiť, ale nevedia sa zacieliť na jediný problém tak konkrétne, ako muži."

Akí sú tí, čo sa svojimi schopnosťami prekrývajú?

"Sú to takzvaní bipotenciálni, androgýnni jedinci, čo majú mužské aj ženské charakteristiky - ich hormóny sú stále v normálnom fyziologickom rozpätí, ale u žien sa už približujú mužskej hladine a u mužov ženskej. V januári 2005 vypukol škandál okolo výrokov prezidenta Harvardovej univerzity Lawrenca Summersa, ktorý odôvodnil vyšší počet doktorátov získaným mužmi tým, že muži sú lepšie vybavení pre vedeckú prácu na veľmi vysokej úrovni ako ženy. Súčasná spoločenská klíma ho prinútila ospravedlňovať sa, ale podľa mňa nemal za čo. To, čo hovoril, je len odrazom vyššieho percenta študentov mužského pohlavia na top univerzitách v USA. A ženy, ktoré tieto doktoráty, vyžadujúce vysoké kognitívne schopnosti, získali, vykazovali najväčšiu bipotencialitu."

Ľudské embryo dostáva úlohu stať sa mužom či ženou, s čím súvisí jeho budúci hormonálny vývin a miera kognitívnych schopností. Podľa vás sa teda mýlia tí, čo hovoria, že rodové úlohy nám vnucuje spoločnosť, keď ponúka chlapcom autíčka a dievčatám bábiky?

"Postoj kolegýň, ktoré majú iný názor, je podložený tým, že stále nie je dokázané, čo konkrétne zohráva významnejšiu úlohu v tvarovaní mozgových štruktúr. Sú predpoklady, že je to práve prostredie, ktoré má väčšiu váhu, ako danosť - prostredie vraj dokáže preformovať mozog a človek sa bude správať tak, ako ho naučíme. Som lekárka, takže mám bližšie k biologickej stránke a určite viem, že vývoj každého jedinca je daný aj génmi. Keby sme mali byť hermafroditmi, tak nebude mať žena XX a muž XY. Ak sa nechceme hádať, tak pripúšťane, že je to 50 percent génov a zvyšných 50 percent je vplyv prostredia. No nedávno boli zverejnené pozorovania jednodňových bábätiek, ktorým tím profesora Barona-Cohena z Cambridgeskej univerzity v Anglicku ponúkal možnosť pozorovať ľudské tváre alebo autá. Novonarodené dievčatká pozorovali dlhšie tváre, chlapci sa viac venovali autám."

Máte za sebou výskum mimoriadne inteligentných detí, ktorým ste merali testosterón. Čo ste zistili?

"Chceli sme si ujasniť - ak testosterón ovplyvňuje naše myslenie, ovplyvňuje aj našu inteligenciu? Testosterón má pred narodením dieťaťa vysoké hladiny, lebo sa podieľa na formovaní chlapčenského mozgu, ale keď sa dieťa narodí, tak nastáva asi 10-ročné tiché obdobie, keď hormóny nezohrávajú výraznú úlohu. Zobrali sme vzorku intelektovo nadaných detí od 5 do 10 rokov, medzi ktorými je prevaha chlapcov (ich prevaha je však aj na opačnej strane medzi mentálne postihnutými, lebo majú oveľa väčšiu variabilitu ako dievčatá) a zistili sme, že tieto detičky mali nižšie hladiny testosterónu ako deti v normálnej populácii. Vytvorili sme teda hypotézu, že lepšie priestorové kognitívne schopnosti majú muži, ktorí sa približujú k ženským hladinám a že existuje nejaká optimálna hladina testosterónu - ani nízka, ani vysoká, ktorá podporuje logicko-matematické myslenie. Jediné, v čom sú muži a ženy najrozdielnejší je, že muži sú vysokotestosterónoví a nízkoestrogénoví a ženy majú tento pomer obrátený. No neplatí to u všetkých, lebo aj toto sú krajnosti. Veľmi ženské typy žien a maskulínne typy mužov majú rôzne mentálne schopnosti, ktoré nemáme možnosť vidieť a zhodnotiť, pokiaľ sa v nejakej situácii neprejavia. Mužský a ženský mozog nie je rovnaký. Rovnosť a rovnakosť nie je to isté."

Túto nerovnakosť silnejšie mužské pohlavie však odjakživa zneužívalo vo svoj prospech. Prečo ženy za svoju rovnosť musia bojovať?

"Ženám, ktoré bojujú, ide skôr o vlastné práva. Ženám s nízkym testosterónom nenapadne, aby bojovali. Nedávno v jednom prieskume vyšlo, že pomerne veľké percento žien by rady ostali doma s deťmi, ak by ich muž zabezpečil. Máme povedať, že taká žena nemá ambície? Má ich, ale sú iné. Sú vari zlé? Tí, čo sú dnes pokladaní za úspešných, zarábajú veľké peniaze. Je azda život iba o peniazoch? Odkedy? Ale my sme už skĺzli na jedinú platformu - mužov aj ženy musíme rovnako zaplatiť, čím dokážeme, že sme rovnako úspešní. Ak by u nás tradičné rodiny mali zodpovedajúce spoločenské ohodnotenie, tento problém by sme nemali. Keby žena chcela byť doma a muž by ju vyživil, bol by azda problém v tom, že on zarába viac? Je muž preto, že zarába, hodnotnejší ako jeho žena, ktorá vychováva? Keď žena chce byť doma a starať sa o deti, má to nevyčísliteľnú hodnotu pre všetkých. Bojovníčky za ženy bojujú preto, že to tak cítia, ale s nimi súcití možno iba 15 - 20 percent žien, určite to nie je ani polovica."

Napriek tomu dosiahli v spoločenskom vedomí zásadné výsledky.

"Neviem, či sú tieto výsledky až také skvelé. Keď napríklad nejaká dáma vlečie ťažký kufor, nenájde sa už jediný muž, ktorý by jej pomohol. Muži už začínajú prijímať názor, že keď sme si rovní, tak vo všetkom. Muž už nechce žene pomáhať z kabáta, otvárať jej dvere, robiť džentlmena, keď na druhej strane s ňou pôjde do výťahu a ona ho hneď obviní z harašmentu."

Americký harašment v našom prostredí pôsobí kuriózne. Myslíte, že sa má šancu usadiť aj u nás?

"Verte, že áno, lebo je to jeden z dôsledkov toho, ako chceme byť s mužmi úplne rovnaké. Spontánne tam speje celá spoločnosť a jeden môj výkrik - poďme späť, nechcime to! - to určite nezmení. V mysliach ľudí sa už zakorenila idea, že sme rovní a že sa teda budeme rovnako voči sebe správať. A maniere, ktoré v niečom uprednostňovali ženy a v niečom mužov, vymiznú. Čudujem sa však ženám, ktoré sa nechajú zneužívať na modelky krásy. Ak bojujú za rovnoprávnosť, tak si musia uvedomiť, že práve muži vymýšľajú produkty, cez ktoré sa na nich môžu bez ostychu pozerať. Muži vymýšľajú časopisy, kde ohlupujú ženy a platia im za to. Podľa mňa to nie je žiadna rovnosť."

Prečo naša civilizácia uprednostňuje práve kognitívnu inteligenciu pred inou?

"Začali sme byť natoľko leniví, že sa nám nechce manuálne pracovať. Stále vymýšľame nové prístroje a na to potrebujeme mozgy, ktoré to vymyslia. Tí najmúdrejší vymýšľajú preto, aby nemuseli robiť, keď sa im nechce. Inovátori, špičkoví módni návrhári, fotografovia, celebrity - všetko sú to väčšinou zvláštni neštandardní ľudia. Sú úspešní a médiá propagujú ich spôsob života ako vzor správania. Väčšinová populácia to rada číta, ale v podstate sa jej to vôbec netýka. My vedci hovoríme, že populácia smeruje k bipotencialite. No možno to tak vôbec nie je! Veď tu predsa žijú milióny normálnych ľudí. Ale keby sme napísali, že mama ráno pripraví štyrom deťom raňajky, vystrojí muža, potom žehlí, varí, asi by to nikoho nezaujímalo, tak načo by sme o tom písali. No väčšina rodín je šťastná práve v týchto situáciách."

Často sa stáva, že žena provokuje muža už len tým, že má vlastný názor. Čomu to pripisujete?

"Dostali sme sa do štádia, že už nespolupracujeme pre spoločné dobro, ale navzájom sa trochu zneužívame. Ženy zneužívajú svoju ženskosť na provokáciu, a muži jej to nechcú darovať len tak. Vzťahy dvojíc nie sú vždy také, ako si ich následne interpretujeme. Žena je menej vybavená svalmi, ale lepšie dokáže odhadnúť emocionálny stav v spoločnosti, a pomocou priamočiarych i zákulisných ťahov docieliť vo vzťahu, čo potrebuje. Moje vedecké kolegyne - filozofky asi najviac podráždilo, keď som povedala, že žena často zmanipuluje svojho muža, keď mu niečo podsunie ako radkyňa, čo on potom proklamuje ako vlastné myšlienky. Muži sú dobrí realizátori, keď si túto manipuláciu neuvedomia. No jeden človek nemôže všetko - potrebujeme sa navzájom."

Kto vlastne začal debatu, že nad mužom a ženou nie je postavený Človek? Bolo to náboženstvo, alebo ide len o jednoduchú prevahu fyzickej sily?

"Muži a ženy neboli daní na túto zem, aby sa hádali, ale aby sa rozmnožovali. Biologická prapodstata je zotrvanie ľudského rodu. Zdá sa, že to prestáva byť hlavnou náplňou modernej spoločnosti. Možno preto sa vyjavujú iné stránky nášho spolužitia. Ak pred sto rokmi chceli muž a žena vychovať deti, ich 24-hodinová náplň bola pracovať na tom, aby sa uživili. Nemali čas na to, aby sa dohadovali o hlúpostiach, lebo život bol veľmi ťažký. Čím sa nám život viac uľahčuje, tým viac času ostáva na nepodstatné veci."

O to menej sa nám chce rozmnožovať?

(Smiech.) "Chceme sa mať čoraz lepšie a uspokojovať svoje potreby. Už sa nechceme trápiť a mať neustálu zodpovednosť, lebo vychovať deti je dosť ťažké. Zháňame pestúnky a náhradné mamy. No ale to je choré od začiatku. Keď si jedna zdravá matka povie, že si nechce pokaziť postavu, lebo potom ju nebude chcieť jej muž, ktorý si ju zobral asi len pre tú postavu, tak zaplatí peniaze, ktoré zarobil jej muž, pestúnke, aby sa mohla udržiavať."

To sa však týka len nepatrnej časti populácie.

"Ale médiá nám ponúkajú práve takéto vzory správania."

Má vplyv hormonálna antikoncepcia na myslenie?

"Každý hormón - či už ženský alebo mužský - čo i len v pikogramových koncentráciách na mínus 12. mocninu - ovplyvní organizmus človeka a celý jeho život. Aj tieto malé množstvá hormónov pôsobia na všetky tkanivá a vytvárajú inú, novú spoluprácu s ďalšími hormónmi. V mozgu zatiaľ poznáme asi 50 rôznych základných chemikálií, v ktorých sa akoby ‚kúpu' mozgové bunky. Keď niektorú pridáme, vytvorí sa nová situácia. Sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby sme pochopili orchester všetkého, čo ovplyvňuje mozgovú bunku. Obyčajný acylpirín dokáže zmeniť vnútorné prostredie ľudského organizmu a zatiaľ neexistuje preparát, ktorý by mal nulové negatívne účinky. I keď ich teraz nevidíme, môžu sa prejaviť neskôr, a my vôbec netušíme, ako."

Keď si žena dá antikoncepčnú tabletku, vzniká iná príťažlivosť ?

"Známe feromóny sú potrebné aj na to, aby sme s ich pomocou otestovali imunitný systém partnera, aby sme si ho ‚vyvoňali'. Keď máte pri nejakom potenciálnom partnerovi pocit, že ho dokážete zniesť vo svojej tesnej blízkosti, znamená to, že jeho imunitný systém je odlišný od vášho. Ak by sa takáto dvojica dala dokopy nie preto, aby mala autá a domy, ale aby splodila dieťa, ich potomok bude silnejší a odolnejší, lebo mu dajú dvaja ľudia rôznu obranyschopnosť. A výskumy dokázali, že antikoncepčné tabletky takéto ‚vyňuchávanie' môžu ovplyvniť - keď má človek zmenené hormonálne zloženie, vylučuje aj iné feromóny."

Telá sa môžu pomýliť, alebo sa rozhodnúť inak, ako bolo pôvodne v pláne?

"Môžeme sa pýtať - je lepšie si partnera ‚vyvoňať', aby sme mali zdravé deti, alebo je správnejšie povedať si - na tom nezáleží, dôležité je, aby som sa mala / mal dobre. To je totiž veľký rozdiel. Vymýšľame všetko možné, aby sme sa mohli realizovať v práci a kariére. Je to všetko v poriadku, ale je v tom obsiahnutá aj určitá dávka egoizmu. Musíme si to pripustiť a úplne otvorene si to priznať - načo sa skrývame za všelijaké eufemizmy typu, že ženy potrebujú pracovať rovnako ako muži?"

Ste pracujúca žena - nepotrebujú pracovať aj iné?

"Nech pracujú, ale nie na úkor niečoho, čo im je najbližšie - stať sa matkami. To predsa nie je ako pri licitácii - kedy, ako, najlepšie si to vymyslím sama! Keby nešlo o žiadnu prirodzenosť, ktorá je nám raz daná, nezobudili by sa v nás čuchové signály, ktorými si vyhľadávame partnera a nezobudil by sa materský pud. Kognitívne schopnosti dokážu brzdiť emotívne, ale v emotívnych centrách máme dva imperatívy - chráň sám seba a zachovaj ľudský rod. A génmi naprogramované emotívne centrá sú natoľko silné, že napokon i tak nedovolia rozumnej časti mozgu vidieť, čo by inak videla na prvý pohľad. Preto sme schopné v mene splodenia dieťaťa v krajnej núdzi zobrať si aj opilca alebo človeka, čo nás iba balamutí. ‚Láska je slepá' a silou rozumu to nedokážeme ovplyvniť."

Hovoríte stále o ženách, čím sú riadení muži?

"Poznám veľa mužov, ktorých ich ženy celý život dirigovali a svojím spôsobom trápili. Doteraz sa proti tomu v podstate nebúrili, lebo podvedome asi rátali s ich starostlivosťou. Muži majú svojský vývoj - keď sú malí, majú málo testosterónu, treba sa o nich viacej starať, dozrievajú neskôr ako dievčatká. Keď podrastú, ich testosterón dosahuje vysoké hladiny a vtedy muži prevážia nad ženou svojou silou či rozumovým vrcholom, ktorý dokážu dosiahnuť, lebo ich úlohou je priniesť inováciu do genofondu. Muž je ten, čo sa nebojí, je progresívny, vie sa presadiť, má rád avantúry a dobrodružstvo a často disponuje aj nápaditejšou invenciou ako žena. Odohráva sa to asi medzi 20. a 50. rokom života muža, keď nepotrebuje, aby sa oňho žena vyslovene starala. Je samostatný. Potom mu začne testosterón výrazne klesať, na starobu chradne na duchu aj na tele viac ako žena a stáva sa z neho veľmi závislá bytosť."

Takže spor medzi pohlaviami patrí len do obmedzeného produktívneho veku? Stačí ‚vydržať'?

(Smiech.) "Zjavne sa odohráva vtedy, keď muži najviac uplatňujú svoju geneticky naprogramovanú mužnosť, ktorá je určená k tomu, aby v určitom období ich života ovplyvnila ženy, aby si ich zvolili. Ženy sú stabilizované a v podstate čakajú mužov, ktorí na nich pôsobia, ale ten konečný výber je tak či tak na žene."

Sme rozmýšľajúcimi otrokmi svojich pudov?

"Priemerná žena má v sebe zabudovanú spôsobilosť a chuť stať sa matkou. Niektoré to dokážu potlačiť, ale ako lekárka neverím, že to na nich nepríde. Prežívajú bezsenné noci, musia na to myslieť, aj keď nechcú. A je to silnejšie ako nejaké kognitívne myslenie, ktoré hovorí - ale čo, veď sa mám dobre, nič mi nechýba. Keď tento pud potláčajú 10 - 15 rokov, potom sa už ani neovládajú - tak veľmi sa chcú stať matkami, že by za to dali celý majetok. Je to ich najvnútornejšie cítenie, nemôžu za to. Biologická príčina tu jednoducho je - pud nemožno potlačiť, preto potom často vznikajú depresie a neurózy. Stále sa usilujeme eufemisticky tvrdiť, že už nepotrebujeme rodiny, deti, a stačí nám kariéra - nie, nestačí, lebo máme svoj tikajúci program."

Bude naša civilizácia vždy preceňovať váhu svojich kognitívnych schopností?

"Stále ich kladie na prvé miesto, lebo nám umožňuje vytvárať nové technológie, ktoré nás posúvajú ekonomicky dopredu. Voľakedy som sa zamýšľala nad tým, aký hrozný život vedú takí obyčajní Indovia oproti nám. Ale človek, ktorý zje za deň jednu hrsť ryže, môže byť oveľa šťastnejší ako ten, čo sa pachtí, aby nestratil svoje milióny a mal ich ešte viac. Sú to stresy, ktoré by Ind - teda taký, ktorý naozaj neumiera od hladu - nevymenil za svoj prostý pokoj za nič na svete."

Nie je takýto pohľad pre nás už načisto nereálny?

"A o čom je život? Máme si všetci ako stádo povedať - musíme byť úspešní? Tí, čo na to majú, napredujú, ale tí ostatní sú potom frustrovaní a skáču z okien. Tak aspoň nehovorme, že to je to najlepšie, čo môže byť! Nemali by sme obdivovať celebritu, ktorá sedí v televízii a je úspešná len preto, že sa objavuje každý večer na obrazovke. Pravá celebrita je predsa mama, ktorá sa s láskou stará o päť šťastných detí. Keď naše deti budú dobre geneticky vybavené a budú mať rozum aj srdce na správnom mieste, až vtedy môžeme byť naozaj šťastní, lebo sú našou budúcnosťou. Dnes sa ma najčastejšie pýtajú - kde robíš? koľko zarábaš? napreduješ? Ale nikto sa neopýta, aká som matka a manželka, lebo to už nie je populárne."

Naozaj si myslíte, že rodina pre našich produktívnych súčasníkov už nie je zaujímavá?

"V médiách a v celkovom spoločenskom povedomí - nie. Možno sa stane znovu modernou, keď začneme vymierať. Asi by sme mali o tom prestať toľko uvažovať. Keby sme sa riadili svojou prirodzenosťou, nebránili by sme sa mať deti a boli by sme šťastnejší. No teraz to už nedokážeme, lebo za šťastie považujeme úspech. Kladieme dôraz na niečo, čo nie je v živote najdôležitejšie. A prídeme na to spravidla až na sklonku života."


sobota 5. 5. 2007 | Tina Čorná
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2007 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Hlavné správy

PÍŠE EDWARD LUCAS

Spoplatnený obsahBude tretia svetová?

Ak si predsa len vyberieme odpor, budeme riskovať desivú vojenskú eskaláciu.

TECH.SME.SK

Nad Ruskom sa na oblohe rozžiarilo neznáme teleso

Pravdepodobne meteor preletel oblohou nad ruským mestom Murmansk. Úrady zatiaľ nepotvrdili úkaz ani miesto dopadu telesa.

AKTUALIZOVANÉ V NEDEĽU 7:11

Slovenky prehrávajú v Kanade 0:2, prehrala Čepelová i Kučová

Slovenky hrajú baráž o Svetovú skupinu Pohára federácie bez Cibulkovej, Hantuchovej a Rybárikovej.

KULTURA.SME.SK

Poznáte najznámejšie obrazy londýnskej Národnej galérie?

Londýnska Národná galéria patrí medzi najrenomovanejšie umelecké múzea na svete.

Daniela Ostatníková (1957) - v roku 1982 ukončila štúdium medicíny na Univerzite Komenského v Bratislave, kde od roku 1989 vyučuje. V roku 2005 bola habilitovaná na docentku v odbore normálnej a patologickej fyziológie. Je autorkou a zodpovednou riešiteľkou viacerých vedecko-výskumných projektov, v ktorých skúma účinky pohlavných hormónov na centrálne nervové štruktúry. Je vydatá, má štyri deti, žije v Bratislave.

Daniela Ostatníková (1957) - v roku 1982 ukončila štúdium medicíny na Univerzite Komenského v Bratislave, kde od roku 1989 vyučuje. V roku 2005 bola habilitovaná na docentku v odbore normálnej a patologickej fyziológie. Je autorkou a zodpovednou riešiteľkou viacerých vedecko-výskumných projektov, v ktorých skúma účinky pohlavných hormónov na centrálne nervové štruktúry. Je vydatá, má štyri deti, žije v Bratislave.

Foto: SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ