Napriek tomu, že židia v Maďarsku problémy s antisemitizmom nemajú, veľa z nich pre istotu pred dnešným sviatkom odišlo preč z Budapešti.
Budapešť dodnes patrí medzi významné centrá európskeho židovstva. Vedľa modernistickej synagógy v Dohányovej ulici, najväčšej fungujúcej synagógy v Európe, býval kedysi rodný dom zakladateľa sionizmu a štátu Izrael Theodora Herzla.
Aj dnes tu žije jedna z najpočetnejších židovských komunít na starom kontinente. Menší šok preto doma aj v zahraničí vyvolala výzva predsedu Zväzu maďarských židovských náboženských obcí (Mazsihisz) Pétera Feldmájera, aby židia na dnešný národný sviatok 15. marca nevychádzali do ulíc, či dokonca odcestovali do zahraničia.
Obavy z extrémnej pravice
Panujú obavy, že sviatok využije extrémna, silne antisemitská pravica na začiatok nového kola nepokojov, ktoré krajinu zachvátili vlani na jeseň.
„Nebojíme sa fyzického, len verbálneho násilia,” upresnil pre SME Feldmájer. Maďarsko je podľa neho stále raj oproti Francúzsku, kde nedávno horeli synagógy.
Nepožiadali ani o zvýšenú ochranu židovských objektov, ani napriek tomu, že vlani niektorí demonštranti hádzali kamene práve na synagógu v Dohányovej ulici.
Feldmájer svojou výzvou narazil predovšetkým vo vlastných radoch. Väčšina oslovených predstaviteľov židovskej komunity na ňu reagovala viac či menej odmietavo.
Revolúcia v rokoch 1848 žije v povedomí maďarských židov ako veľmi významný medzník ich spoločenskej emancipácie. Feldmájerovu výzvu napríklad odsúdil rabín ortodoxnej chasidskej obce Slomo Köves, rovnako ako predstavitelia mladej generácie.
„Nahnevalo nás, že niekto v našom mene vyzýva, aby sme sa báli,“ hovorí učiteľka Zsuzsa Fritzová. Spolu s priateľmi spísala petíciu Sme židia a nebojíme sa, ktorá vyzýva na dôstojnú účasť na oslavách.
Kritika židovskej obce
Za odporom k výzve stojí aj hlbšia nespokojnosť s vedením obce, utopeným vraj príliš v minulosti. Verejne sa prejaví iba v otázkach týkajúcich sa holokaustu a antisemitizmu. Akoby zabúdalo na to, že v Maďarsku existuje živá a hodnotovo bohatá židovská komunita.
„Hovorila som s mnohými staršími ľuďmi vrátane takých, ktorí prežili holokaust. Oni sa už nechcú báť, už sa v živote báli dosť,“ dodáva Fritzová.
Určitý strach napriek tomu majú mnohí. Týka sa to najmä staršej generácie. „Samozrejme tí, čo pamätajú holokaust, sa na to pozerajú inak ako my. My sme násilie a antisemitizmus voľne prejavovaný v uliciach videli na vlastné oči iba vlani,“ hovorí židovský mladík, ktorý nechce byť menovaný. Strach sa však netýka iba židov. „Každý, koho poznám, odchádza na tento predĺžený víkend z Budapešti. Nezávisle od toho, či je žid, alebo nie, či volí pravicu, alebo lavicu. Jednoducho sa boja toho, čo by sa dnes v meste mohlo diať,“ dodáva mladý muž.
Rabín: Taký otvorený antisemitizmus predtým nebol Róbert Fröhlich je hlavným rabínom najväčšej fungujúcej synagógy v Európe. Ako jediný maďarský armádny rabín má aj vojenskú hodnosť brigádneho generála.
Súhlasíte s výzvou, aby maďarskí židia 15. marca nevychádzali na ulicu?
„Nepovažujem ju za šťastnú. Povedal by som, že mnohí, ktorí sa doteraz nebáli, sa zamyslia nad tým, že by sa možno mali báť .“
Je reálny dôvod na obavy?
„Existuju varovné znaky, keď si uvedomíme, že v dave sa objavujú symboly, ktorých sa židia majú prečo obávať – napríklad vlajky s arpádovskými pruhmi. Objavuje sa otvorený antisemitizmus, ktorý tu predtým tak otvorene prítomný nebol, je prečo sa obávať.“
Čo znamená 15. marec pre maďarských židov?
„Je to veľmi významný sviatok. Židia sa na revolúcii v rokoch 1848 a 1849 zúčastnili vo veľkom počte. Židovské obce obetovali aj svoje liturgické predmety, dávali ich roztaviť, aby mohli drahý kov venovať na obranu revolúcie.“
Stalo sa už od roku 1989, že by oslavy z pohľadu židov niečo narušilo?
„Nespomínam si na nič podobné. Jedny z ústredných osláv na 150. výročie revolúcie v roku 1998 sa konali práve pri našej synagóge a pripomenuli sa pri nich židovskí hrdinovia revolúcie.“
Koľko židov dnes v Maďarsku žije?
„Neviem, koľko nás je. Odhady sú od 80– do 200-tísíc.“
Kto sa tu vôbec medzi židov počíta?
„Ani to neviem, aj keď by som to vedel veľmi rád. Ako rabín samozrejme viem, kto je ním podľa náboženského práva: ten, kto má židovskú matku. No ak mi sem príde niekto, čí otec bol Žid, rovnako ako jeho starý otec a otec jeho deda, a vôbec skoro celá jeho rodina a sám sa považuje za žida a je na to hrdý, mám mu povedať: starec, ty medzi nás nepatríš, lebo jedna tvoja babička nebola židovka? Je to ťažké. Samozrejme, keď za mnou príde, aby som ho zosobášil, musím ho odmietnuť.“
Budapeštianska synagóga Rozhovor o najväčšej funkčnej synagóge v Európe s jej kantorom Emilom Tóthom. Natočili ho redaktori SME 15. 3. 2007 v Budapešti.
Redaktor: Peter Morvay. Kamera: Eugen Korda. Strih: Samo Jaško.
Verziu videa v maďarčine bez slovenského prekladu nájdete tu.
Róbert Fröhlich
FOTO – TIBOR SOMOGYI
Najväčšia fungujúca synagóga v Európe.
FOTO – TIBOR SOMOGYI
Múzeum a dokumentačné stredisko židovského a rómskeho holokaustu v Budapešti otvorili pred tromi rokmi. Pripomína najmä 600-tisíc maďarských obetí holokaustu.
FOTO – TIBOR SOMOGYI
Autor: Budapešť
