(klikajte na ikonku vpravo dolu)
Časová chronológia výskumu globálneho otepľovania
1827
Francúzsky vedec Jean-Baptiste Fourier ako prvý spomenul termín skleníkový efekt, fenomén, pri ktorom atmosférické plyny zadržiavajú slnečnú energiu, čím sa zvyšuje teplota povrchu Zeme, keďže teplo nemôže unikať späť do kozmu.
1896
Švédsky chemik Svante Arrhenius zistil, že spaľovanie fosílnych palív (ropa, plyn, uhlie) produkuje oxid uhličitý, jeden zo skleníkových plynov.
1958
Americký vedec Charles David Keeling zistil, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére každoročne narastá, pričom ako príčinu určil prudký priemyselný rast po 2. svetovej vojne.
1970-1979
Európski a americkí vedci postupne identifikovali aj ďalšie plyny spôsobujúce skleníkový efekt - metán, oxid dusičnatý, chlorokarbón.
1979
Správa americkej Národnej akadémie vied tvrdí, že skleníkový efekt spôsobuje globálne otepľovanie a varuje, že politika vyčkávania povedie k štádiu, kedy už bude neskoro konať.
1988
Bol založený Medzivládny panel o klimatických zmenách (IPCC) pod patronátom OSN. Jeho úlohou je merať a analyzovať globálne otepľovanie.
1990
Prvá správa IPCC hovorí, že množstvo skleníkových plynov, ktoré vytvárajú ľudia, v atmosfére narastá, a predpovedá, že tento nárast spôsobí globálne otepľovanie.
1992
Na summite v Riu de Janeiro OSN vytvorila Konvenciu o klimatických zmenách a vyzvala na dobrovoľné znižovanie emisií skleníkových plynov.
1995
Druhá správa IPCC konštatuje, že koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére ďalej narastá. "Získané dôkazy ukazujú zrejmý vplyv človeka na globálnu klímu."
1997
Krajiny Konvencie o klimatických zmenách podpísali Kjótsky protokol, ktorý od priemyselných krajín žiada, aby do roku 2012 znížili emisie šiestich skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
2000
Deväťdesiate roky sú definované ako doteraz zaznamenané najteplejšie desaťročie.
2001
Podľa tretej správy IPCC globálne otepľovanie spôsobuje pravdepodobne ľudská činnosť, hoci vplyv na klímu nevie odhadnúť. Predpovedá, že do roku 2100 sa globálna atmosférická teplota zvýši o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia a úroveň morí stúpne o 0,09 až 0,88 metra.
USA, ako najväčší producent skleníkových plynov, odmietli ratifikáciu Kjótskeho protokolu s tvrdením, že je príliš nákladný pre ekonomiku.
V novembri sa signatári Kjótskeho protokolu dohodli na pravidlách zmluvy.
2004
Rusko ratifikovalo Kjótsky protokol, čo umožnilo jeho vstup do platnosti.
Medzinárodná agentúra pre energetiku konštatovala, že najväčším producentom oxidu uhličitého sa stala Čína.
2005
16. februára začal platiť Kjótsky protokol.
2006
Nové štúdie naznačujú, že klimatické zmeny sa už začali topením ľadovcov v Alpách, Grónsku a na Severnom póle.
Správa Brita Nicholasa Sterna tvrdí, že globálne otepľovanie spôsobí škody vo výške 20 percent svetového hrubého domáceho produktu.
2007
Britskí vedci predpovedajú, že rok 2007 bude doteraz najteplejší. Vychádza doteraz najvážnejšie varovanie pred nezvratnými zmenami klímy spôsobenej človekom.
Autor: Zdroj: SME, Science, BBC, AP, Graf: SME / ignac
