Konečná podoba fotografií mladej slovenskej autorky Moniky Hurňanskej je zvyčajne výsledkom počítačovej manipulácie viacerých priamych záberov. Autorka ich tematicky vrství a výrazovo posúva smerom k maliarskemu videniu. Táto snaha o "intermediálny" presah, umožnená súčasnými technológiami, nie je len vizuálnym experimentom fotograficky a maliarsky školenej umelkyne, ale aj citlivým skúmaním reality, odkrývaním vlastnej pamäti a sprítomňovaním vnútorného.

Aktuálna prezentácia autorky v priestoroch Štátnej galérie v Banskej Bystrici predstavuje výber z tvorby od študentských prác, ktoré vznikali ešte na pedagogický podnet, až po najnovšie cykly farebných digitálnych fotografií.

Dve projekcie s názvami Výročná správa a Pochované srdcia sú akousi kolekciou meniacich sa portrétov blízkych ľudí, dôležitých miest, kde autorka žila, a udalostí, ktoré ju bytostne zasiahli. Povahou denníkového typu nadobúdajú mierne nostalgickú atmosféru, ktorú významne dotvára sprievodná hudba skupín Radiohead a Už jsme doma.

Fotografické cykly dokladajú permanentný záujem autorky o témy spojené s telesnosťou. Poetickým spôsobom komentujú súkromné inšpiračné podnety, sprostredkované elementárnym gestom rúk alebo sledovaním farebných zmien poranenej nohy, či fascináciou ohnivou farbou vlastných vlasov.

Jednotlivé časti ľudského tela, inscenované ako portréty, nezastupujú len vlastnú fyzickú podobu, ale komunikujú s divákom prostredníctvom vizuálnych odkazov. Dotyky rúk tlmočia túžbu po prítomnosti človeka. Zranená noha sa spája s obmedzením a bolesťou, ktorú fotografka podstúpila. Farba a tvar ohnivých vlasov môže symbolizovať živelnú energiu a nespútaný temperament.

Rozsiahly cyklus Nedotýkajte sa obrazov, prosím tvoria pohľady do krajín, zaujímavých zákutí a miest sprevádzaných gestom ruky. Ruka vyzdvihuje a posúva význam zobrazeného, čím jednotlivé fotografie nadobúdajú nový zmyslový a obsahový rozmer.

Médium maľby najvýraznejším spôsobom reflektujú fotografie z cyklu Zvečneniny II. Sú voľným pokračovaním absolventskej diplomovej práce, za ktorú Monika Hurňanská v roku 2004 získala Cenu rektora Vysokej školy výtvarných umení. Autorka, pochádzajúca z východného Slovenska, sa tu opäť vracia k téme domova. Jednotlivé snímky zachytáva v priestoroch rodičovského domu, dvora alebo záhrady. Neskôr ich prostredníctvom techniky fotomontáže a počítačovej manipulácie navrstvuje a prekrýva. Výsledkom sú snové záznamy spomienkového charakteru, umocnené prítomnosťou autorkinej siluety, ktorá sa objavuje v jednotlivých záberoch.

Výber z tvorby predstavuje umelkyňu predovšetkým ako silnú vizualistiku, ktorá sa prostredníctvom zažitého a videného lyrickým spôsobom pokúša sprostredkovať obraz tušeného.

Autor: ZUZANA L. MAJLINGOVÁ(Autorka je výtvarná teoretička)