Slovinská prokuratúra požiadala o vyšetrovanie premiéra Roberta Goloba

Na otázku televízie CBS, či rozmýšľa o kandidatúre v prezidentských voľbách v roku 2028, 58-ročný Newsom priznal, že to zvažuje a že by klamal, keby tvrdil opak.

Vo vyjadrení zo štvrtka odvysielanom v nedeľu demokratický guvernér Newsom označil republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa za „invázny druh“ pre Spojené štáty a svet a dodal: „Je to demolačná guľa.“

Newsom sa proti Trumpovi vymedzuje už celé mesiace prostredníctvom podávania žalôb, predkladania návrhov zákonov, ako aj

parodovaním prezidentovho štýlu na sociálnych sieťach.

Ako je známe, kalifornský guvernér sa obrátil na súd, aby získal späť kontrolu nad Národnou gardou štátu Kalifornia, prijal balík legislatívnych opatrení „ako reakciu proti federálnemu zasahovaniu“ a vedie kampaň za úpravu hraníc jednotlivých volebných okrskov s cieľom zvrátiť podobné snahy republikánov v iných častiach USA.

Newsomov tím okrem toho napodobňuje Trumpov štýl na sociálnych sieťach: používa obrázky generované umelou inteligenciou, píše veľkými písmenami a používa záverečnú frázu: „ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ, KTORÚ STE VENOVALI TEJTO ZÁLEŽITOSTI.“

Nasledujúce prezidentské voľby v USA sú naplánované na rok 2028. Trump (79) svoju vlastnú kandidatúru úplne nevylúčil: on a ľudia z jeho okolia často naznačujú možnosť tretieho funkčného obdobia. Podľa 22. dodatku k Ústave USA však nikto nemôže byť zvolený za prezidenta viac ako dvakrát. (TASR)

októbra (TASR) – Útoky, ktoré izraelská armáda podnikla v nedeľu na juhu a východe Libanonu, si vyžiadali tri obete na životoch, informovalo v noci na pondelok libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izrael tvrdí, že pri útokoch zasiahol dvoch členov šiitského militantného hnutia Hizballáh podporovaného Iránom. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Izrael vo svojich útokoch na libanonskom území pokračuje napriek takmer rok trvajúcemu prímeriu, pričom tvrdí, že jeho terčmi sú pozície Hizballáhu.

Izraelská armáda v nedeľu oznámila, že pri útoku vo východnom Libanone zabila Alího Husajna Musávího, ktorého označila za „obchodníka so zbraňami a pašeráka konajúceho v mene Hizballáhu“.

Podľa izraelskej armády bol predstaviteľ Hizballáhu zabitý aj pri inom útoku na juhu Libanonu.

Organizácia Spojených národov v nedeľu uviedla, že izraelský dron zhodil granát v blízkosti jej mierových síl (UNIFIL) v meste Kfar Kila na juhu Libanonu a že izraelský tank vystrelil smerom k hliadke UNIFIL.

„Tieto kroky izraelskej armády porušujú suverenitu Libanonu a predstavujú ignorovanie bezpečnosti mierových síl,“ uviedlo vo vyhlásení velenie UNIFIL.

Minulý týždeň osobitná spravodajkyňa OSN pre AFP uviedla, že izraelské útoky na zjavne civilné vozidlá v Libanone môžu predstavovať vojnové zločiny, aj keď Izrael tvrdí, že cieľom týchto útokov boli príslušníci Hizballáhu.

Posledná vojna medzi Izraelom a Hizballáhom si v Libanone vyžiadala viac než 4000 obetí vrátane stoviek civilistov a spôsobila škody za asi 11 miliárd dolárov. V Izraeli počas vojny zahynulo 127 ľudí vrátane 80 vojakov.

Tento vojnový konflikt sa začal 8. októbra 2023 po cezhraničných raketových útokoch Hizballáhu na Izrael a súčasne deň po vpáde palestínskych kománd vedených hnutím Hamas do južného Izraela, ktorý vyvolal vojnu v palestínskom Pásme Gazy.

Konflikt sa v novembri 2024 skončil uzavretím prímeria. V jeho rámci sa izraelské jednotky mali stiahnuť z južného Libanonu, zatiaľ čo Hizballáh sa mal presunúť severne od rieky Litání a demontovať všetku vojenskú infraštruktúru na juhu krajiny.

Podľa dohody môžu byť na juhu Libanonu nasadené iba libanonská armáda a jednotky UNIFIL.

Pod tlakom Spojených štátov a zo strachu pred ďalšou eskaláciou izraelských útokov libanonská vláda začala kroky smerujúce k odzbrojeniu Hizballáhu, čo toto hnutie a jeho spojenci odmietajú.

Napriek podmienkam prímeria má Izrael stále rozmiestnené jednotky na piatich hraničných bodoch, ktoré považuje za strategické. (TASR)

Voliť prišlo 66 percent voličov, čo je najnižšia volebná účasť za posledných 40 rokov, informovala televízia CNN.

Z predbežných neúplných výsledkov sčítania hlasov vyplýva, že Mileiovu stranu Sloboda napreduje (La Libertad Avanza - LLA) vo voľbách do dolnej komory Kongresu na celoštátnej úrovni podporilo 40,84 percenta voličov. Ľavicovo-centristický perónistický opozičný blok Vlastenecká sila (Fuerza Patria - FP) získal 24,5 percenta hlasov.

Televízia CNN informovala, že LLA ovládla aj šesť z ôsmich provincií, kde sa konali voľby na tretinu miest v Senáte.

Nedeľňajšie voľby sprevádzala nízka volebná účasť, ktorá bola vnímaná ako prejav sklamania časti voličov nielen z prezidenta Mileia, ale aj z opozície, informovali agentúry AFP a Reuters, píše TASR.

Voliči vo voľbách rozhodovali o obsadení polovice kresiel v Poslaneckej snemovni a tretiny kresiel v hornej komore argentínskeho parlamentu - Senáte.

V týchto voľbách sa rozhodovalo o tom, či Milei vstúpi do druhej polovice svojho funkčného obdobia posilnený alebo oslabený: mali preveriť podporu jeho reforiem voľného trhu a prísnych úsporných opatrení.

Doterajší parlament už zablokoval mnohé z Mileiových reforiem a návrhov vrátane snahy o privatizáciu štátnych firiem a vetovania návrhu na zvýšenie výdavkov na verejné univerzity, pohotovostnú pediatriu a osoby so zdravotným postihnutím.

Reuters okrem toho pripomenul, že ľudia z Mileiovho okolia boli zapletení do viacerých škandálov, čo strane LLA na popularite nepridáva.

Agentúra Reuters však citovala 69-ročnú dôchodkyňu Adrianu Cotoneovú, ktorá uviedla, že volila LLA, ale „nie preto, že je najlepšou voľbou, ale preto, že jasne viem, koho nechcem“ – mala na mysli centristickú ľavicovú perónistickú stranu, ktorá v Argentíne vládla väčšinu povojnového obdobia a je spájaná s korupčnými škandálmi.

Milei počas výkonu mandátu prezidenta znížil počet zamestnancov verejného sektora, pozastavil verejné práce, znížil výdavky na zdravotníctvo, školstvo a dôchodky a zaviedol rozsiahlu dereguláciu. Reformy spôsobili dočasné prehĺbenie chudoby miliónov Argentínčanov, no infláciu znížili približne o dve tretiny.

Pred voľbami Argentína zaznamenala masívny výpredaj národnej meny – pesa, čo prinútilo Mileia požiadať o pomoc USA. Washington prisľúbil bezprecedentný balík pomoci vo výške 40 miliárd dolárov, pričom však prezident Donald Trump varoval Argentínčanov, že nebude „veľkorysý“, ak výsledok volieb nebude pre Mileia priaznivý.

Podľa Reuters Milei avizoval po voľbách zmeny vo vládnom kabinete, ktoré by mohli zahŕňať členov centristickej strany PRO, častého spojenca vlády v Kongrese, vedenej bývalým prezidentom Mauriciom Macrim.

4 12 20 pel

(TASR)

S odvolaním sa na ruské úrady o tom v pondelok informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Počas päťhodinovej operácie, ktorá sa začala tesne pred 22:00 h moskovského času (20:00 h SEČ), protivzdušná obrana zlikvidovala 28 dronov letiacich na Moskvu, doplnil jej primátor Sergej Sobianin v príspevku na komunikačnej platforme Telegram.

Ruský úrad pre bezpečnosť leteckej premávky (Rosaviacija) oznámil, že veľké letisko Domodedovo a menšie letisko Žukovskij boli pre dronové útoky uzavreté od 23:40 h SEČ.

Informácie o prípadných škodách neboli zverejnené. Rusko zvyčajne neuvádza úplný rozsah škôd spôsobených ukrajinskými údermi na svojom území, pokiaľ nejde o civilné objekty.

Ukrajina sa k incidentu nevyjadrila. Kyjev opakovane deklaruje, že útoky ukrajinskej armády na území Ruska majú za cieľ zasiahnuť infraštruktúru, ktorá je pre Rusko kľúčová pre vedenie vojny rozpútanej voči Ukrajine. (TASR)

Zároveň oznámila, že zadržala „žoldnierov s väzbami na americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA)“, informovala agentúra AFP.

„Venezuela odsudzuje vojenskú provokáciu Trinidadu a Tobaga v koordinácii s CIA, ktorej cieľom je vyprovokovať vojnu v Karibiku,“ uviedla vo vyhlásení vláda venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Niekoľko hodín po tom, čo americká loď USS Gravely zakotvila na ostrove Trinidad, vláda v Caracase vo svojom vyhlásení dodala, že zadržala „skupinu žoldnierov.“

Caracasu uviedol, že zadržané osoby sú obvinené z organizovania „útoku pod falošnou vlajkou“, ktorý mohol prerásť do „plnohodnotnej vojenskej konfrontácie“. Podrobnosti ani dôkazy o obvineniach z príprave útoku vládny dokument, podpísaný viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou, neuvádza.

Torpédoborec USS Gravely by mal v hlavnom meste Trinidadu a Tobaga Port of Spain kotviť od 26. do 30. októbra. Kontingent námornej pechoty USA má v tom čase uskutočniť spoločný výcvik s obrannými silami Trinidadu a Tobaga.

Tieto cvičenia sú súčasťou operácie USA proti organizáciám v Latinskej Amerike obchodujúcim s drogami, ktorá sa pritom zameriava najmä na Venezuelu.

Americké zložky doteraz v rámci svojej operácie v Karibiku zničili najmenej desať lodí, o ktorých tvrdili, že pašujú drogy. O život pritom prišlo najmenej 43 ľudí - vlády ich krajín a pozostalí deklarovali, že išlo predovšetkým o civilistov, napr. o rybárov.

Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia kartelu obchodujúceho s kokaínom. Maduro trvá na tom, že boj proti pašerákom drog je iba zámienkou a skutočným zámerom je vyvinúť na neho tlak, aby odstúpil. Veľká časť medzinárodného spoločenstva totiž odmietla Madurovo znovuzvolenie do funkcie v júli 2024. Venezuelská opozícia tvrdí, že počas volieb došlo k rozsiahlym podvodom.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí je Trinidad a Tobago jedným z najdôležitejších centier pre pašovanie drog. Dôvodmi sú najmä blízkosť oboch týchto ostrovov k pobrežiu Venezuely, priepustné hranice a dostupnosť priamych dopravných trás do Európy a USA.

Pentagon v piatok zvýšil vojenskú prítomnosť v Karibiku nasadením lietadlovej lode Gerald Ford a skupiny jej plavidiel. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Tom Fletcher vo svojom vyhlásení vyjadril hlboké znepokojenie nad správami o civilných obetiach a nútenom vysídľovaní sprevádzajúcich boje v al-Fášire, ktorý bol poslednou väčšou mestskou aglomeráciou v západnom Dárfúre, ktorá nebola v rukách RSF.

Fletcher upozornil, že vzhľadom na postup povstalcov do vnútra mesta sú únikové cesty odrezané a „státisíce civilistov sú uväznené a vydesené – ostreľované, hladujúce a bez prístupu k potravinám, zdravotnej starostlivosti alebo bezpečiu.“

„Civilistom musí byť umožnený bezpečný prechod a prístup k pomoci,“ apeloval Fletcher. Zdôraznil, že tí, ktorí utekajú do bezpečnejších oblastí, musia mať možnosť urobiť tak bezpečne a dôstojne. Tí ľudia, ktorí zostávajú - vrátane miestnych záchranárov -, zasa musia byť chránení, uviedol Fletcher. Vyzval súčasne okamžite zastaviť útoky na civilistov, nemocnice a na ľudí zapojených do humanitárnych operácií.

V al-Fášire je bez jedla a pomoci uväznených približne 260.000 civilistov. Polovica z nich sú deti, dodala AFP.

Fletcher informoval, že OSN má pripravené zásoby na záchranu životov civilistov, ale zintenzívnené útoky znemožňujú dopraviť túto pomoc k ľuďom v núdzi. Vyzval na okamžité prímerie v al-Fášire, v celom Dárfúre a v celom Sudáne a deklaroval, že tí, ktorí sú zodpovední za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, sa za to musia zodpovedať.

RSF sú vo vojne s regulárnou sudánskou armádou od apríla 2023. Na čele regulárnej armády je faktický líder krajiny generál Abdal Fattáh Burhán. Polovojenské RSF vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. Dva roky trvajúca vojna v Sudáne si vyžiadala desaťtisíce obetí a takmer 12 miliónov vysídlených ľudí. (TASR)

Stalo sa tak po tom, ako nad jej územie opäť preniklo niekoľko neznámych objektov. Národné centrum pre krízové ​​riadenie (NKVC) uviedlo, že ide pravdepodobne o balóny naplnené héliom. Ide o štvrtý takýto incident za tento týždeň.

Podľa spravodajského webu LTR Litva tvrdí, že balóny nad jej územie posielajú pašeráci prepravujúci pašované cigarety.

Zároveň obviňuje Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, blízkeho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina, že príslušným zložkám nenariadil, aby s touto praxou skoncovali.

Doprava na letisku v hlavnom meste Vilnius bola pozastavená do pondelka 01:40 h miestneho času (00:40 h SEČ), zatiaľ čo hraničné priechody s Bieloruskom Šalčininkai a Medininkai zostanú uzavreté až do zasadnutia komisie pre národnú bezpečnosť.

Letisko vo Vilniuse bolo zatvorené aj v utorok, piatok a sobotu, ako aj 5. októbra. Vždy sa tak stalo kvôli balónom, ktoré vstúpili do vzdušného priestoru v blízkosti hlavného mesta.

Podľa vedúceho NKVC Vilmantasa Vitkauskasa boli o tejto situácii informovaní aj spojenci Litvy - EÚ a USA -, keďže uzavretie letísk sa týka nielen Litovčanov, ale aj občanov iných krajín, ktorí využívajú služby litovských letísk. Narušenie ich prevádzky zasiahlo do plánov viac ako 10-tisíc cestujúcich.

Medzičasom litovské médiá informovali, že vyšetrovateľom sa podarilo nájsť ďalšiu zásielku pašovaných cigariet, ktoré boli privezené meteorologickým balónom z Bieloruska. Bol nájdený vo Vilniuskom okrese, povedal pre agentúru ELTA zástupca Štátnej pohraničnej stráže (VSAT) Giedrius Mišutis.

ELTA predtým informovala, že jeden balón prepravujúci 1500 škatuliek cigariet sa podarilo nájsť v okrese Šalčininkai.

Pohraničná stráž vo Vilniuse zadržala štyri osoby, ktoré sú pravdepodobne zapletené do tohto prípadu pašovania cigariet. (TASR)

„Máme kontrolu nad našou bezpečnosťou a čo sa týka medzinárodných síl tiež sme jasne dali najavo, že Izrael určí, ktoré sily sú pre nás neprijateľné,“ uviedol Netanjahu. Dodal, že tento postoj je prijateľný aj pre USA, čo vyplýva z vyjadrení ich predstaviteľov v posledných dňoch.

Zároveň zdôraznil, že Izrael je nezávislá krajina. Americká vláda ho nekontroluje a nediktuje mu jeho bezpečnostnú politiku.

„Izrael je suverénny štát. Spojené štáty sú suverénny štát. Náš vzťah je partnerský,“ konštatoval Netanjahu.

Zatiaľ nie je jasné, či budú arabské alebo iné štáty ochotné vyslať jednotky do plánovaných mierových síl. Vláda USA vylúčila vyslanie amerických vojakov do Pásma Gazy, rokovala však o tom s Egyptom, Indonéziou, Spojenými arabskými emirátmi, Egyptom, Katarom, Tureckom a Azerbajdžanom.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas piatkovej návštevy Izraela povedal, že medzinárodné sily musia pozostávať z krajín, s ktorými Izrael súhlasí. Netanjahu minulý týždeň naznačil, že bude proti účasti Turecka v mierových silách, k čomu sa Rubio bezprostredne nevyjadril. (TASR)