Moldavsko žiada lídrov EÚ o odblokovanie prístupového procesu

Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Myslím, že áno,“ odpovedal Trump počas spiatočnej cesty z Blízkeho východu na novinársku otázku, či koncom tohto týždňa prijme Zelenského. Ten predtým oznámil, že jeho stretnutie s Trumpom je naplánované na 17. októbra vo Washingtone, kde sa pripojí k ukrajinskej delegácii vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou a tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom.

Zelenskyj na sieti X informoval, že v USA ho čakajú schôdzky s predstaviteľmi zbrojných a energetických spoločností, prípadne aj s kongresmanmi a senátormi.

Rokovania s Trumpom sa zamerajú na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a možnosti úderov hlboko v ruskom vnútrozemí. Zelenskyj uviedol, že Trumpovi počas telefonátov v uplynulých dňoch predostrel víziu o počte amerických rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku.

Šéf Bieleho domu v nedeľu varoval, že by Kyjevu mohol dodať rakety Tomahawk, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine. „Mohol by som povedať: ,Pozrite, ak sa táto vojna nevyrieši, pošlem im tomahawky‘,“ povedal Trump. „Tomahawky sú neuveriteľná zbraň, veľmi útočná zbraň. A, úprimne povedané, Rusko toto nepotrebuje,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin svojho času vyhlásil, že dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine by zničilo vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa v pondelok zase stotožnil s názorom podpredsedu Rady bezpečnosti Ruska Dmitrija Medvedeva, že dodávka takýchto zbraní pre Ukrajinu by sa mohla „skončiť zle“ pre všetkých.

(TASR)

Oblasť predtým zasiahli výdatné dažde. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na záchranné zložky, píše TASR.

K nešťastiu došlo v bani na zlato s názvom Cuatro Esquinas de Caratal, ktorá sa nachádza v oblasti mesta El Callao v štáte Bolívar, približne 850 kilometrov juhovýchodne od metropoly Caracas.

Telá mŕtvych sa podľa Reuters našli v troch rôznych šachtách bane, ktorej vertikálne časti sa zrútili v dôsledku záplav.

Na mieste momentálne prebiehajú záchranné práce. Ich prvá fáza spočíva v odčerpaní vody zo všetkých šácht s cieľom znížiť jej hladinu. Následne sa majú vyhodnotiť ďalšie kroky vrátane vyzdvihnutia tiel.

Agentúra AP s odvolaním sa na hasičov napísala, že počet obetí nešťastia vychádza zo svedectiev ostatných baníkov. Reuters vo svojej správe odkazoval na príspevok predstaviteľov národného systému rizík na sociálnej sieti Instagram.

El Callao je mesto, ktorého život podľa AP závisí od ťažby zlata, na ktorej sa priamo či nepriamo podieľa väčšina z jeho 30.000 obyvateľov. (TASR)

Dodala, že uznanie Palestínskeho štátu je po podpise dohody o prímerí bližšie ako kedykoľvek predtým. TASR o tom informuje podľa správy agentúry ANSA.

„Je to historický deň. Som hrdá na to, že je Taliansko je prítomné,“ vyhlásila Meloniová a vyjadrila vďaku Taliansku za poskytnutú humanitárnu pomoc obyvateľom Gazy, ale aj za všetky jeho snahy o ukončenie bojov.

Podľa premiérky by mohlo byť uznanie Palestíny ako štátu po implementácii novej dohody o prímerí v Pásme Gazy realistickejšie. „Mojím cieľom je vytvorenie Palestínskeho štátu, a teda jeho uznanie - samozrejme po tom, čo budú splnené všetky podmienky stanovené (talianskym) parlamentom,“ vysvetlila.

Čo sa týka otázky bezpečnosti, Meloniová povedala, že talianski karabinieri už roky „trénujú“ palestínsku políciu a že Rím sa tiež podieľa na misii EÚ v palestínskom Rafahu.

Podľa Meloniovej je Taliansko pripravené rozšíriť svoju prítomnosť - ktorá podľa nej už vyplýva zo samotného mandátu misie - až na úroveň stabilizačných síl v oblasti a tiež vyslať svoje mierové jednotky, ak o to požiada OSN.

„Nejde o intervenciu, ale o monitorovanie prímeria. Vyžaduje si to prijatie rezolúcie OSN. Keď bude schválená a bude vyžadovaná účasť Talianska, požiadam parlament o súhlas. Ale to je môj (osobný) postoj,“ uzavrela.

Hamas a Izrael minulý týždeň súhlasili s prvou fázou mierovej dohody, v rámci ktorej v piatok pozastavili boje a izraelské sily sa stiahli na stanovené línie. V pondelok potom došlo k výmene rukojemníkov zadržiavaných Hamasom za palestínskych väzňov.

Americký prezident Donald Trump v pondelok počas mierového summitu v egyptskom meste Šarm aš-Šajch spoločne so sprostredkovateľmi z Egypta, Turecka a Kataru podpísali dohodu o prímerí v Pásme Gazy. Na tomto summite sa nezúčastnili predstavitelia židovského štátu ani palestínskeho militantného hnutia Hamas. Zúčastnil sa na ňom však palestínsky prezident Mahmúd Abbás či bývalý britský premiér Tony Blair. Druhý menovaný by mal byť členom Rady mieru vedenej Trumpom. Tento medzinárodný orgán by dozeral na „technokratický, apolitický palestínsky výbor“, ktorý by po vojne spravoval Pásmo Gazy. (TASR)

Cieľom bolo otestovať nový hardvér a dosiahnuť suborbitálnu dráhu s vyššou nadmorskou výškou, vrátane simulovaného vypúšťania satelitov Starlink. Starship po približne hodinovom lete kontrolovane pristála v Indickom oceáne. Informovala o tom stanica CNN, píše TASR.

Dvojstupňová raketa bola vypustená z texaskej základne Starbase v pondelok o 18.20 h miestneho času (utorok 01.20 h SELČ). Jej prvý stupeň, nosič Super Heavy, približne desať minút po vynesení hornej kozmickej lode Starship podľa plánu dopadol do vôd Mexického zálivu.

SpaceX sa počas najnovšej misie zamerala na vypustenie svojej druhej skupiny makiet satelitov Starlink. Okrem toho sledovala, ako loď Starship dosiahne Indický oceán po návrate cez atmosféru, kde boli rôzne experimentálne štíty umiestnené na jej vonkajšom plášti vystavené extrémne horúcej plazme. Let trval celkovo niečo málo cez hodinu, ako sa aj plánovalo.

V poradí desiaty skúšobný let rakety sa uskutočnil v auguste a ukončil tak sériu neúspešných testov zo začiatku tohto roka. Obe časti rakety sú vyvíjané tak, aby sa po návrate na Zem dali znova použiť.

Americká vesmírna agentúra NASA chce pomocou Starship vyslať astronautov na Mesiac, zatiaľ čo cieľom SpaceX je dostať sa jedného dňa na Mars.

Starship po prvý raz testovali v apríli 2023. Raketa vtedy po niekoľkých minútach explodovala. Pri ďalších skúškach sa horný stupeň dostal do vesmíru a kontrolovane pristál v Indickom oceáne. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej sa Wadephul takto vyjadril počas návštevy Bulharska, píše TASR.

Trump podľa šéfa nemeckej diplomacie „rozhodujúcim spôsobom prispel“ k uzavretiu dohody o Pásme Gazy, v rámci ktorej v prvej fáze došlo okrem iného k zastaveniu bojov a prepusteniu zvyšných izraelských rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas. O druhej fáze, ktorá má riešiť aj otázku odovzdania zbraní Hamasom, sa už rokuje.

Nemecko teraz apeluje na Trumpa, aby „pokračoval vo svojom úsilí o začatie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou“, povedal Wadephul počas stretnutia so svojím bulharským náprotivkom Georgom Georgievom v Sofii.

Vláda v Berlíne má od súčasnej americkej administratívy veľké očakávania vzhľadom na to, že Trump „presvedčivo preukázal záujem o uzatváranie mierových dohôd v rôznych častiach sveta“, uviedol minister s tým, že Nemecko je pripravené podporiť prezidenta USA v mierovej iniciatíve k vojne na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii. Stojí za to podľa neho vynaložiť všetko úsilie práve teraz, skôr než vypuknú väčšie boje.

Pokiaľ ide o Pásmo Gazy, Wadephul očakáva, že hnutie Hamas tam v budúcnosti nebude zohrávať žiadnu úlohu. V nemeckej televízii ARD v pondelok večer vyhlásil, že Hamas sa musí vzdať zbraní a nemal by mať žiadny politický vplyv. „A úlohou Palestínčanov bude vzdať sa tejto organizácie,“ povedal.

Hamas podľa neho predstavuje nielen „čistý teror“, ale aj ideológiu. Nemecký minister podotkol, že ľudia sa uchyľujú k radikalizmu, keď nemajú žiadne vyhliadky do budúcnosti. „Preto musíme teraz otvoriť Palestínčanom cesty, aby tam mohli žiť, aby mali šancu jedného dňa mať svoj vlastný štát,“ povedal a Palestínčanov vyzval, aby sa od militantného hnutia oslobodili a našli novú formu spolupráce. (TASR)

Úder zranil najmenej štyroch ľudí a takmer 30.000 ďalších sa ocitlo bez elektriny, uviedli podľa agentúry Reuters miestni predstavitelia. Informuje o tom TASR.

Primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov pre miestnu televíziu povedal, že tri bomby poškodili nemocnicu, odkiaľ museli niektorých pacientov previezť na iné oddelenia, a zasiahli elektrické vedenie.

„Útoky sú zvyčajne zamerané na energetické ciele – výrobu, prenos a rozvod energie. Cieľom je vyradiť z prevádzky sieť na prenos energie,“ uviedol Terechov. V dôsledku bombardovania podľa neho utrpeli zranenia štyri osoby, väčšinu z nich zasiahlo sklo z rozbitých okien.

Ruské sily v posledných týždňoch podľa Reuters opakovane útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a plynárenský priemysel. Masívny útok na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá minulý týždeň dočasne odrezal od elektriny viac ako milión domácností a podnikov, narušené bolo aj zásobovanie vodou.

Rusi v pondelok vykonali aj dronový útok na ukrajinské mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti a pripravili tak o život dvoch ľudí, ktorí sa v tom čase viezli vo svojom aute, oznámil na sieti Facebook šéf vojenskej mestskej správy Serhij Horbunov. Ďalší útok dronom spôsobil zranenia aj jednému civilistovi. (TASR)

TASR o tom informuje podľa Lazzariniho príspevku na sociálnej sieti X.

„Konečne deň plný pozitívnych emócií a zjednotenia izraelských a palestínskych rodín, ktorý prináša záblesk nádeje po vyše dvoch rokoch úplnej temnoty,“ napísal šéf UNRWA po tom, čo si Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas vymenili rukojemníkov a väzňov.

Podľa Lazzariniho nastal čas „budovať budúcnosť mieru prostredníctvom uzdravenia, spravodlivosti a vzájomného porozumenia a obnoviť životy a sny skrz vzdelávanie“. Zároveň treba umožniť prísun humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy v dostatočnom rozsahu, uviedol.

Svetový potravinový program (WFP) Organizácie Spojených národov v sobotu oznámil, že kamióny s tonami potravín smerujú do vojnou zničeného Pásma Gazy, kde je rozšírená podvýživa a v meste Gaza panuje hladomor.

„Je čas konečne umožniť medzinárodným novinárom voľný vstup do Gazy, aby mohli podporiť a vzdať hold hrdinskej práci palestínskych novinárov,“ uzavrel Lazzarini.

V dva roky trvajúcej vojne v Pásme Gazy podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zahynulo pri izraelských útokoch najmenej 248 novinárov. Televízia al-Džazíra, ktorej reportéri pôsobia v palestínskej enkláve, tvrdí, že počet novinárov a pracovníkov médií zabitých v tejto vojne je najmenej 278.

K zabitiu palestínskeho novinára podľa tejto stanice došlo aj po tom, čo v piatok vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. V meste Gaza v nedeľu zastrelili 28-ročného Sálaha Džaafaráwího. Podľa zdrojov al-Džazíry ho zastrelili členovia ozbrojených milícií, keď spravodajsky pokrýval strety v jednej z gazských štvrtí. (TASR)