Irán v spolupráci s Ruskom postaví štyri bloky jadrovej elektrárne v Síríku

októbra (TASR) – Litva v sobotu pozastavila prevádzku na letisku vo Vilniuse pre podozrenie, že do litovského vzdušného priestoru vstúpili neidentifikované balóny. V dôsledku toho boli niektoré lety presmerované do susedných krajín, informovala v noci na nedeľu agentúra Reuters, píše TASR.

Väčšinu príletov presmerovali do Lotyšska a Poľska, odlety boli zrušené. Jeden let z Kodane sa vrátil späť do Dánska.

Letisko pôvodne odhadovalo skoré obnovenie prevádzky, ale napokon oznámilo, že sa tak stane v nedeľu o 04:30 h miestneho času.

Správa letiska vyzvala cestujúcich, aby sledovali aktuálne informácie na webovej stránke a prostredníctvom oznámení leteckých spoločností.

V Európe v posledných týždňoch opakovane dochádza k chaosu v civilnej leteckej doprave pre drony a iné prípady narušenia vzdušného priestoru. Došlo k nim napríklad na letiskách v Kodani a Mníchove. Ako podozrivý narušiteľ sa často spomína Rusko.

Litva v auguste vyhlásila 90-kilometrovú zakázanú leteckú zónu pozdĺž hranice s Bieloruskom, aby litovská armáda mohla reagovať na prípadné narušenia vzdušného priestoru dronmi.

Litva, ktorá je podporovateľom Ukrajiny, má s Bieloruskom - blízkym spojencom Ruska - spoločnú 679 kilometrov dlhú hranicu.

Hlavné mesto Vilnius je od nej vzdialené približne 30 kilometrov. (TASR)

októbra (TASR) – Severná Kórea v sobotu otvorila výstavu svojich obranných systémov, ktorá sa koná už tretí rok po sebe, informovala v nedeľu severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA, ktorú citovala agentúra Jonhap, uvádza TASR.

Výstavu v Pchjongjangu navštívil aj vodca KĽDR Kim Čong-un, ktorý ju vo svojom príhovore označil za prezentáciu „aktuálnych výsledkov dôležitých projektov...zameraných na postupnú modernizáciu a rozvoj štruktúry vojenských kapacít KĽDR s jej jadrovým odstrašujúcim potenciálom ako základom“.

Kim obvinil Južnú Kóreu a Spojené štáty, že organizujú rôzne cvičenia založené na scenári jadrovej operácie a rozširujú obranné kapacity v Južnej Kórei a širšom regióne.

„Sledujeme rozmiestnenie amerických prostriedkov strategického úderu a prieskumu...a mobilizáciu pre nepriateľské akcie v súvislosti s novou možnou hrozbou pre bezpečnosť nášho štátu,“ uviedol severokórejský líder.

Severná Kórea podľa neho podnikla aj „jasné opatrenia“ a vyčlenila zodpovedajúce „špeciálne prostriedky“ na „hlavné ciele, ktoré nás zaujímajú“. „Sami by si mali zvážiť, či by územie Južnej Kórey bolo za daných okolností bezpečným miestom,“ odkázal Kim. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Agentúra EÚ na ochranu hraníc - Frontex - už má na tento účel k dispozícii 150 miliónov eur a z fondu na ochranu hraníc „sprístupníme ďalších 250 miliónov eur, konkrétne na drony,“ povedal Brunner s tým, že by to malo zahŕňať aj ochranu letísk.

Brunner v súvislosti s výskytom cudzích dronov, ktoré sa v poslednom čase objavili vo vzdušnom priestore viacerých štátov EÚ, hovoril o hybridnej vojne. „Útoky sa už nedejú len na východnej vonkajšej hranici EÚ, ale aj v srdci Európy,“ dodal.

Hostiteľ summitu, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt,

informoval, že Nemecko chce vytvoriť spoločné centrum obrany proti dronom a zriadiť jednotku pre vývoj a výskum zameranú na drony. Spolupracovať chce pritom s Izraelom a Ukrajinou, ako aj s ďalšími krajinami v Európe a Európskou komisiou.

Dobrindt súčasne zdôraznil, že nie každý dron je hrozbou.

„Mnohé z nich, aj keď ich iniciujú a kontrolujú zahraničné mocnosti, sú súčasťou cielenej provokácie a nie vždy automaticky predstavujú hrozbu.“

Po ministerskom summite o migrácii Dobrindt okrem toho priznal existenciu právnych prekážok pri prijímaní migrantov, ktorých nemožno vrátiť do krajiny pôvodu.

„Sme na začiatku procesu,“ uviedol Dobrindt po summite a pripomenul, že sa už uskutočnili prvé „experimentálne opatrenia“, ktoré odhalili právne prekážky. Dodal tiež, že „rôzne európske štáty majú v súčasnosti na túto otázku odlišné názory.“

Vysvetlil, že cieľom je vytvoriť „návratové centrá“ v tretích krajinách, teda „mimo Európy, ktoré nie sú krajinami pôvodu migrantov a kam by boli tieto osoby presunuté.“

Táto iniciatíva si vyžaduje spoluprácu dotknutých štátov a Európskej komisie, pričom presná forma tejto spolupráce zatiaľ nie je určená, informoval spravodajský web CSNews.

Na summite v Mníchove sa zúčastnili ministri vnútra z Poľska, Talianska, Luxemburska, Švajčiarska, Dánska, Švédska, Belgicka a Holandska, ako aj eurokomisár Brunner. Francúzsky minister svoju účasť odmietol kvôli prebiehajúcemu formovaniu vlády v Paríži. (TASR)

Podľa odhadu AFP na pochod prišlo 7000 až 8000 demonštrantov, ktorí sa vydali z centra mesta približne na poludnie a večer sa pokojne rozišli.

„Som tu dnes, pretože, žiaľ, toto zhromaždenie už nie je len o komunite LGBTQ, ale o obmedzovaní našich základných ľudských práv,“ povedal pre AFP študent Vencel Tóth (18).

„Nie som priamo zapojená do žiadnej LGBTQ organizácie ani komunity, ale mnohí moji študenti a priatelia áno,“ objasnila učiteľka a psychologička Edit Sinkóová (58). „A nerozumiem, prečo by sme im to mali zakazovať,“ dodala.

Podporu komunite LGBTQ prišli vyjadriť aj poslanci Európskeho parlamentu, napr. nezávislý rumunský europoslanec Nicolae Štefanuta a luxemburská poslankyňa Tilly Metzová zo Strany zelených.

Účastníci pochodu niesli pestrofarebné vlajky aj protivládne transparenty s nápismi ako „Maďarsko je diktatúra“.

Organizátori úradný zákaz obchádzali tým, že pochod oficiálne ohlásili ako akciu na upozornenie na „premnoženie divých zvierat“ a nehody, ktoré spôsobujú, povedal AFP právnik a aktivista za ľudské práva Péter Heindl.

Polícia pochod Pécs Pride zakázala 6. septembra a rozhodnutie potvrdil 15. septembra aj Najvyšší súd, pričom účastníkom akcie hrozia pokuty.

V meste sa konala aj protiakcia, ktorej niekoľko účastníkov sa pokúsilo pochod zablokovať, no rýchlo sa svojho úmyslu vzdali.

Pécs je jediné mesto mimo Budapešti, kde sa pochod na podporu práv LGBTQ ľudí koná. V hlavnom meste naň naposledy - v júni - prišlo viac než 200.000 ľudí, aj napriek zákazu polície, ktorá si predvolala

primátora Budapešti Gergelya Karácsonya, keď pochod povolil.

Ultrakonzervatívna vláda maďarského premiéra Viktora Orbána prijala v polovici marca zákon, ktorý zakazuje pochody LGBTQ. Orbán tento krok označil za súčasť snáh o „ochranu detí,“ napísala AFP.

(TASR)

Babiš večer vo svojom sídle v Průhoniciach prijal zástupcov strany Motoristi – Filipa Turka a Petra Macinku – a následne aj lídra SPD Tomia Okamuru.

Ako pripomenul spravodajský web Lidovky.cz, Macinka i Okamura už v sobotu popoludní avizovali, že s Babišom budú chcieť rokovať už v sobotu.

Lidovky pripomenuli, že ANO trvá na kľúčových zahraničnopolitických prioritách: členstve Česka v EÚ a NATO i na súčasnom postoj ČR k vojne na Ukrajine, v ktorej je Rusko označované za agresora.