Irán je pripravený na spravodlivé a vyvážené riešenie so štátmi E3

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a DPA.

Zákaz je priamou reakciou Kalifornie na nedávnu sériu imigračných razií v Los Angeles. Nie je však jasné, ako – alebo či vôbec – môže štát vynútiť dodržiavanie tohto zákazu, konštatuje AP.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti uviedlo, že v piatok zaslalo listy generálnym prokurátorom v Kalifornii, Illinois a New Yorku, v ktorých opakovane vyzývali, aby tieto štáty vedené demokratmi rešpektovali operácie úradu ICE. V sobotnom vyhlásení zároveň ministerstvo varovalo, že ak štáty nebudú dodržiavať jeho pokyny, podnikne „všetky primerané kroky na ukončenie ich nevhodného a nezodpovedného marenia“ činnosti tohto úradu.

Úradníci administratívy prezidenta Donalda Trumpa túto prax obhajujú tým, že príslušníci úradu čelia čoraz častejšiemu obťažovaniu na verejnosti aj na internete, a zakrývanie ich identity má slúžiť na ochranu ich samotných, ako aj ich rodín.

Návrh zákona podpísal demokratický guvernér v Los Angeles za prítomnosti štátnych zákonodarcov a členov imigrantskej komunity.

Výnimky sa vzťahujú na tajných agentov, zdravotnícke rúška vrátane respirátorov a taktické vybavenie. Zákaz sa nevzťahuje na štátnu políciu.

Zákon tiež obmedzuje prístup príslušníkov ICE do škôl a neverejných priestorov nemocníc. Newsom odôvodnil nové opatrenia tým, že zabezpečia „aby školy a nemocnice zostali tým, čím majú byť: miestami starostlivosti, nie chaosu“. (TASR)

Polícia počas demonštrácie použila slzotvorný plyn, píše TASR podľa agentúry AFP.

Cieľom projektu známeho ako CIGÉO je vybudovať podzemné skladovacie úložisko pri obci Bure, kde má byť nebezpečný odpad z jadrových elektrární uložený na státisíce rokov.

Organizátori protestu uviedli, že v Bure vyšlo do ulíc 2000 ľudí, aby vyjadrili nesúhlas s plánom francúzskej agentúry pre jadrový odpad (ANDRA). Úrady ale odhadujú počet demonštrantov na približne 700.

Predstavitelia mesta uviedli, že ďalších 200 ľudí sa pripojilo k inému, nepovolenému protestu, pričom mnohí mali na tvárach masky a hádzali na príslušníkov polície rôzne predmety. Polícia proti tejto skupine zasiahla a použila slzotvorný plyn.

Projekt CIGÉO, ktorý bol spustený v roku 1991, je už desaťročia predmetom sporov. Výstavba by sa mala začať koncom roka 2027 alebo začiatkom roka 2028.

Francúzsko má jeden z najväčších jadrových energetických programov na svete. Celkovo 18 elektrární pokrýva približne tri pätiny jeho celkovej výroby elektrickej energie.

Tlak na postupné vyraďovanie fosílnych palív vedie k obnovenému záujmu o jadrovú energiu, avšak nakladanie s rádioaktívnym odpadom zostáva spornou témou. (TASR)

Informovalo o tom Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

SOHR tvrdí, že „ozbrojené zrážky s nasadením dronov a použitím ťažkých zbraní“ vypukli po tom, ako armáda zaútočila na vojenské pozície SDF v oblasti Dayr Hafir v provincii Aleppo. Ostreľovanie v spomínanej oblasti si vyžiadalo životy piatich žien a dvoch detí. Oblasť sa nachádza na fronte, kde dochádza k pravidelným stretom medzi sýrskou armádou a SDF, uviedol pre AFP šéf centra.

SDF vo svojom vyhlásení uviedli, že „proturecké frakcie napojené na damaskú vládu“ zaútočili dronmi a spustili delostrelecké ostreľovanie, ktoré bolo „úmyselne mierené na domy civilistov“.

Spojenými štátmi podporované kurdské sily ovládajú rozsiahle oblasti na severe a východe Sýrie. Pod ich kontrolou sú viaceré veľké mestá a kľúčové ložiská ropy a zemného plynu.

Po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho diktátora Bašára Asada v decembri minulého roka SDF podpísali s dočasným sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom dohodu o zlúčení ich riadiacich orgánov a bezpečnostných síl s ústrednou vládou. Rozdiely medzi oboma stranami však bránia implementácii dohody a Kurdi požadujú decentralizáciu, ktorú Damask odmieta, konštatuje AFP.

Začiatkom septembra Šara uviedol, že „rokovania s SDF prebiehali dobre, ale zdá sa, že došlo k nejakému druhu prekážky alebo spomaleniu implementácie dohody“. (TASR)

Pre agentúru Reuters to uviedol zdroj oboznámený s touto vecou, píše TASR.

Novú dotáciu Rijád poskytne prostredníctvom Saudského programu rozvoja a rekonštrukcie Jemenu (SDRPY) s cieľom podporiť rozpočet vlády, vysvetlil zdroj Reuters.

Medzinárodne uznávaná jemenská vláda zápasí so slabou menou a vysokými cenami odvtedy, čo jemenskí povstalci húsíovia, podporovaní Iránom, koncom roka 2014 vyhnali bývalého jemenského prezidenta Alího Abdalláha Sáliha z hlavného mesta Saná, čo vyvolalo občiansku vojnu.

V marci 2015 zasiahla v Jemene vojenská koalícia pod vedením Saudskej Arábie s cieľom obnoviť exilovú vládu, a odvtedy je Jemen rozdelený medzi medzinárodne uznávanú vládu v meste Aden a húsíjskú administratívu pôsobiacu v Saná.

Rijád už poskytol na pomoc a podporu vláde v meste Aden miliardy dolárov, dodáva Reuters. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters.

Rozsiahly kybernetický útok na systém odbavovania cestujúcich dnes narušil prevádzku aj na ďalších európskych letiskách.