Výskumníčka s ruským a izraelským pasom, ktorú uniesli v Iraku, je na slobode

Lietadlo smerujúce z metropoly Oslo na letisko Bardufoss v regióne Troms na severe krajiny sa podľa leteckej spoločnosti Norwegian muselo neskoro večer vrátiť, píše TASR podľa agentúry DPA.

Už predtým podľa správ spozorovali drony v ochrannej zóne letiska Brønnøysund v regióne Nordland ležiacom južnejšie. Aj v tomto prípade presmerovali jeden let, uviedla verejnoprávna televízia NRK s odvolaním sa na prevádzkovateľa letísk, spoločnosť Avinor. Pôvod dronov nie je zatiaľ jasný.

Viaceré incidenty s dronmi na letiskách zaznamenali v uplynulých dňoch v susednom Dánsku. Tamojšie ministerstvo dopravy v nedeľu oznámilo, že do budúceho piatka bude celý dánsky vzdušný priestor uzavretý pre civilné bezpilotné lietadlá. Dôvodom je summit EÚ, ktorý sa tento týždeň koná v Kodani. Zákaz všetkých letov civilných dronov v krajine platí od pondelka. (TASR)

Deň pred stretnutím s prezidentom USA Donaldom Trumpom to v nedeľu povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, informuje TASR podľa agentúry AP.

Netanjahu sa dostal pod veľký medzinárodný tlak na ukončenie vojny, najmä počas pokračujúcej ofenzívy v meste Gaza. Na pondelkových rozhovoroch v Bielom dome sa očakáva, že Trump predloží nový návrh dohody.

„Pracujeme na tom,“ povedal Netanjahu pre televíziu Fox News. „Ešte to nie je definitívne, no pracujeme s tímom prezidenta Trumpa, aj práve teraz, a dúfam, že sa nám to podarí uskutočniť.“

Trump v nedeľu naznačil možný prelom v kríze na Blízkom východe s vyhlásením, že existuje „skutočná šanca na úspech“. Na svojej sociálnej sieti uviedol, že „všetci sa zhodli na niečom výnimočnom“.

Po nedávnych rokovaniach s Izraelom a arabskými štátmi sa Trump vyjadril, že verí v dosiahnutie dohody o ukončení vojny v Pásme Gazy už čoskoro. „Myslím, že máme dohodu o Gaze, sme veľmi blízko k dohode o Gaze,“ povedal novinárom ešte v piatok.

Minulý týždeň americký prezident predstavil arabským a moslimským lídrom americký plán na ukončenie vojny, prepustenie rukojemníkov a zriadenie vládneho orgánu v Gaze, ktorý nebude podliehať hnutiu Hamas.

Netanjahu vyhlasuje, že bude pokračovať v boji, pokým nebude zničený Hamas, ktorého útok na Izrael zo 7. októbra 2023 najnovšiu vojnu vyvolal. V nedeľu však zopakoval, že Izrael zvažuje, že umožní lídrom Hamasu odísť do zahraničia, ak ukončia vojnu a prepustia všetkých rukojemníkov. (TASR)

S odvolaním sa na vyjadrenia miestnych predstaviteľov a obyvateľov o tom v nedeľu informovala agentúra DPA, píše TASR.

Bez elektrickej energie zostali večer tisíce domov, podľa svedkov ľudia uviazli vo výťahoch a byty sa ponorili do tmy. Raketa údajne zasiahla tepláreň. Zábery na sociálnych sieťach ukazujú výbuchy a stúpajúci dym.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo videu na platforme Telegram uviedol, že v meste došlo k "významným" výpadkom prúdu. Upozornil, že poplach pred leteckým útokom stále je stále v platnosti, a obyvateľov vyzval, aby sa ukryli v pivniciach. Gladkov tiež informoval, že zranenia utrpeli dvaja ľudia a že nemocnice používali záložné generátory.

Ukrajinské sily opakovanie zasahujú 300-tisícový Belgorod a rovnomennú oblasť najmä dronmi v rámci obrany proti invázii Ruska. Cieľom je zničiť ruskú vojenskú logistiku, dodala DPA. (TASR)

Opozičný proruský Vlastenecký blok komunistických a socialistických strán od voličov získal 28 percent, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na ústrednú volebnú komisiu.

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ústrednú volebnú komisiu.

Proruský Vlastenecký blok komunistických a socialistických strán zatiaľ získal 31,5 percenta. Hlasovanie je vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy.

Očakáva sa, že významnú úlohu vo voľbách bude mať veľká moldavská diaspóra. Vlani, v druhom kole prezidentských volieb, ktoré bolo tiež vnímané ako voľba medzi Východom a Západom, odovzdalo hlasy v zahraničí rekordných 327-tisíc voličov. Z nich 82 percent podporilo prezidentku Maiu Sanduovú, čo jej nakoniec zabezpečilo znovuzvolenie.