Izrael tvrdí, že zachytil raketu odpálenú jemenskými povstalcami húsíjmi

Posádka lode predpokladá, že šlo o útok za pomoci dronu, informovala agentúra AFP.

„Zasiahnutý bol ďalší čln - zrejme dronom,“ uviedla vo svojom vyhlásení na platforme Instagram iniciatíva Global Sumud Flotilla (GSF). „Druhá noc, druhý útok dronom,“ uviedla pre AFP jedna z koordinátoriek plavby Melanie Schweizerová.

Schweizerová mala na mysli incident z utorka, keď jednu z hlavných lodí flotily zasiahol dron. Došlo k tomu v tuniských vodách, všetci šiesti pasažieri a členovia posádky boli po útoku v poriadku.

Tuniské úrady najskôr uviedli, že výbuch vychádzal zvnútra plavidla, a hovorca tuniskej Národnej gardy pre rádio Mosaique FM povedal, že správy o dronovom útoku na flotilu „sa nezakladajú na pravde“. Neskôr však tuniské úrady začali vyšetrovanie, dodal denník L’Orient-Le Jour.

Tlačové agentúry dodali, že na lodi plaviacej sa pod portugalskou vlajkou, na ktorej cestuje riadiaci výbor flotily, podľa vyhlásenia skupiny Global Sumud Flotilla poškodil oheň hlavnú palubu a skladovacie priestory pod ňou.

Táto flotila je medzinárodnou iniciatívou, ktorá sa pokúša dopraviť humanitárnu pomoc do vojnou zničeného Pásma Gazy civilnými plavidlami za podpory delegácií zo 44 krajín. Medzi jej členmi sú švédska aktivistka Greta Thunbergová či portugalská ľavicová politička Mariana Mortáguová.

Izrael uvalil na Pásmo Gazy námornú blokádu po tom, čo sa v roku 2007 vlády na tomto pobrežnom palestínskom území ujalo militantné hnutie Hamas. Podľa izraelskej vlády je blokáda nevyhnutná, aby sa zabránilo dodávkam zbraní pre militantov.

Blokádu sa pokúsilo prelomiť už niekoľko skupín aktivistov vrátane Thunbergovej, ktorú tento rok spoločne s posádkou lode Madleen zadržala izraelská armáda. Následne ich deportovali.

4 12 20 pel (TASR)

Pre agentúru AFP to v noci na stredu uviedli diplomatické zdroje.

Zasadnutie, ktorého začiatok je naplánovaný na 15.00 h miestneho času (21:00 h SELČ), si podľa zdrojov v utorok vyžiadali okrem iných aj Alžírsko a Pakistan.

Samotný Katar Bezpečnostnej rade OSN oznámil, že izraelský útok predstavuje „vážne vyhrotenie situácie“, ktoré vláda v Dauhe „odsudzuje“ a považuje za „zločinnú a zbabelú agresiu“.

Dauha zároveň uviedla, že „nepripustí ani takéto nezodpovedné správanie Izraela“, ani „trvalé ohrozovanie bezpečnosti regiónu.“ Katar podľa agentúry Reuters oznámil aj začatie vyšetrovania útoku „na najvyššej úrovni“.

Izrael pri svojich útokoch na Dauhu cielil predovšetkým na hlavného vyjednávača militantného hnutia Hamas Chalíla Hajju.

Portál The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na arabské médiá informoval, že útok si vyžiadal celkovo päť obetí. Niekoľko izraelských predstaviteľov podľa TOI po útoku vyhlásilo, že sú optimistickí, že vedenie Hamasu je po zhodení desiatich bômb mŕtve.

Hamas však v utorok podvečer vyhlásil, že pri izraelských útokoch v Dauhe bolo zabitých šesť ľudí, ale žiaden z jeho vyjednávačov, informoval libanonský denník L'Orient-Le Jour (OLJ).

OLJ s odvolaním sa na Hamas doplnil, že pri útoku zahynul syn hlavného vyjednávača Hamasu Chálila Hajju, vedúci jeho kancelárie a traja telesní strážcovia, ako aj jeden príslušník katarských bezpečnostných síl. Palestínske hnutie deklarovalo, že „nepriateľovi sa nepodarilo zavraždiť členov rokovacej delegácie“.

(TASR)

Agentúre AFP to v utorok povedal nemenovaný americký predstaviteľ.

Prezident USA Donald Trump sa počas rokovaní medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Európskej únie v pondelok a utorok zapojil do diskusií a nadniesol možnosť zavedenia ciel vo výške 50 až 100 percent na kupcov ropy, ako sú Čína a India, uviedol citovaný zdroj.

Tieto rokovania sa konali paralelne s návštevou delegácie EÚ vedenou Davidom O’Sullivanom, ktorý koordinuje globálne úsilie EÚ o zabránenie obchádzania sankcií zo strany Moskvy.

„Zdrojom peňazí pre ruskú vojnovú mašinériu sú nákupy ropy zo strany Číny a Indie. Ak nezasiahnete zdroj peňazí, nemožno zastaviť vojnovú mašinériu,“ vysvetlil americký predstaviteľ.

Na rokovaní sa zúčastnili aj minister financií USA Scott Bessent, predstavitelia Úradu obchodného zástupcu USA a ministerstva zahraničných vecí. Zdroj zdôraznil, že hoci je Trump „pripravený konať“, súčasne je presvedčený, že „EÚ musí byť s nami“.

„Chceme byť seriózni. Chceme, aby sa táto vojna skončila, a preto nabádame našich európskych priateľov, aby konali,“ dodal citovaný zdroj.

Okrem potenciálnych ciel, ktoré sú zo strany Trumpa preferovanou možnosťou, sa na rokovaní diskutovalo aj o otázke zablokovaných ruských štátnych aktív.

Prezident Trump v nedeľu pohrozil ďalšími sankciami voči Rusku po tom, čo Moskva spustila najväčšie letecké útoky na Ukrajinu od začiatku vojny. Trump hrozil aj postihom pre krajiny, ktoré kupujú ruskú ropu – zatiaľ však uvalil tzv. sekundárne sankcie len na Indiu.

Nové sankcie voči Rusku pripravuje aj EÚ - od začiatku invázie v roku 2022 to bude v poradí už 19. sankčný balík. Podľa diplomatov Nemecko a Francúzsko presadzujú, aby súčasťou nových sankcií bol aj zásah proti ruskej ropnej spoločnosti Lukoil.

Minister financií USA Scott Bessent po stretnutí na sieti X uviedol, že v rámci stratégie Trumpa podporiť mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sú „na stole všetky možnosti“ .

Ministerstvo financií USA k týmto rokovaniam zatiaľ neposkytlo komentár.

4 pel (TASR)

Táto kauza patrí v Mexiku medzi najzávažnejšie prípady porušenia ľudských práv, informovala agentúra AFP.

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že študentov učiteľského inštitútu v štáte Guerrero uniesla v roku 2014 zločinecká skupina za pomoci skorumpovanej polície. Mladí muži boli v čase únosu na ceste na protest.

V kauze napriek desiatkam zadržaní nepadol zatiaľ žiadny rozsudok. Nájdené telesné pozostatky sa podarilo identifikovať iba u troch obetí.

Sheinbaumová novinárom povedala, že o vydanie dvoch Mexičanov požiadala amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, keď minulý týždeň navštívil Mexiko. Mená hľadaných osôb však neuviedla.

Správa expertov Medziamerickej komisie pre ľudské práva a vládna vyšetrovacia správa poukazujú aj na pravdepodobnú účasť vojenských veliteľov na tomto prípade. Medzi podozrivými je aj bývalý generálny prokurátor.

V Mexiku, ktoré sužuje násilie drogových kartelov, je nezvestných viac než 120.000 ľudí, doplnila AFP. (TASR)