Thajsko opäť obvinilo Kambodžu z porušenia prímeria, už druhý deň po sebe

TASR sa odvoláva na správu agentúry Reuters.

Starmer tento týždeň oznámil, že Británia je pripravená uznať existenciu Palestínskeho štátu na septembrovom Valnom zhromaždení OSN v reakcii na rastúci hnev spôsobený obrazmi hladujúcich detí v palestínskej enkláve.

Austrália zatiaľ formálne neoznámila rozhodnutie o uznaní štátu Palestína, pričom Albanese podporuje právo Izraela existovať v rámci bezpečných hraníc, a zároveň právo Palestínčanov na vlastný štát.

Austrálsky premiér vo vyhlásení uviedol, že s britským predsedom vlády sa zhodli na dôležitosti využitia medzinárodnej podpory na dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy, prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov a urýchlenie prísunu humanitárnej pomoci do enklávy. Obaja tiež zdôraznili, že militantné hnutie Hamas nesmie mať žiadnu úlohu v prípadnom budúcom Palestínskom štáte.

Medzi najbližších spojencov Izraela, ktorí oznámili plán uznať Palestínsky štát, patria aj Francúzsko a Kanada, a to v kontexte rastúcej medzinárodnej reakcie na vážnu humanitárnu krízu v Pásme Gazy. Izrael kritizoval tieto krajiny s tým, že ich rozhodnutie predstavuje odmenu pre militantov z Hamasu. (TASR)

TASR o tom píše na základe správy agentúry Reuters.

Trump pri oznámení nového cla označil Indiu na sociálnej sieti Truth Social za „priateľa“, zároveň ju však obvinil z neférových obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzujú americké firmy. Okrem zavedenia ciel pohrozil aj bližšie nešpecifikovanou finančnou pokutou.

Neskôr však prezident na pôde Bieleho domu naznačil, že existuje priestor na dohodu. „Majú v súčasnosti jedny z najvyšších ciel na svete, ale sú ochotní ich výrazne znížiť,“ povedal Trump novinárom. „Teraz rokujeme s Indiou – uvidíme, čo sa stane... Dozviete sa do konca tohto týždňa.“

Zavedenie 25-percentného cla by podľa Reuters mohlo zasiahnuť Indiu tvrdšie než iných hlavných obchodných partnerov Spojených štátov. Tento krok by mohol narušiť niekoľkomesačné diplomatické snahy o posilnenie strategického partnerstva medzi Washingtonom a Naí Dillí, ktoré je vnímané aj ako protiváha čínskeho vplyvu v regióne.

Trump zároveň uviedol, že k úvahám o uvalení spomínanej, bližšie nešpecifikovanej pokuty prispelo nielen obchodné napätie, ale aj účasť Indie v skupine rozvojových krajín BRICS, ktorú označil za zoskupenie nepriateľsky naladené proti USA. (TASR)

TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Záchytné zariadenie nazývané Aligátorí Alcatraz obklopujú močiare plné aligátorov v Everglades na Floride. Ide o akýsi nový prvok protiimiračnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá vyvoláva napätie v diplomatických vzťahoch USA so susedným Mexikom. Centrum je otvorené od 3. júla a jeho názov vznikol kombináciou aligátorov a známej americkej väznice Alcatraz.

Sheinbaumová uviedla, že zariadenie už niekoľkokrát navštívil mexický diplomat a migrantom bola poskytnutá konzulárna pomoc. „Bola zaslaná (protestná) nóta… so žiadosťou, aby boli okamžite repatriovaní všetci Mexičania, ktorí sa dostanú do tohto záchytného centra,“ povedala na stredajšej tlačovej konferencii.

Trump sa počas predvolebnej kampane zaviazal k tomu, že ako prezident USA deportuje milióny nelegálnych migrantov. Zariadenie už v júli navštívil, chválil jeho drsné podmienky a žartoval, že tamojšími dozorcami budú aligátory.

Podľa najnovšej správy mexickej vlády bolo od Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu pri rôznych raziách v USA zadržaných už vyše 350 Mexičanov. (TASR)

Informuje o tom TASR podľa správ agentúr Reuters, AFP a Jonhap.

„S potešením oznamujem, že Spojené štáty americké sa dohodli na úplnej a kompletnej obchodnej dohode s Kóreou,“ napísal šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social. Agentúra AFP pripomína, že Trump predtým Južnej Kórei hrozil dovozným clom vo výške 25 percent.

V rámci dohody by Južná Kórea mala v Spojených štátoch tiež investovať 350 miliárd dolárov (303,6 miliardy eur) do projektov vybraných Trumpom a nakúpiť skvapalnený zemný plyn a ďalšie energetické produkty za 100 miliárd dolárov (86,8 miliardy eur), doplnil americký prezident.

Podľa Reuters nie je zatiaľ jasné, ako budú tieto investície štruktúrované ani v akom časovom horizonte realizované.

Americký prezident tiež ozrejmil, že Soul bude na svoje trhy prijímať americké výrobky vrátane osobných a nákladných automobilov a poľnohospodárskych výrobkov, pričom neuvalí na ne žiadne dovozné clá.

Trump dodal, že východoázijská krajina okrem spomínanej čiastky investuje v USA ďalšiu nešpecifikovanú „veľkú sumu peňazí“. „Táto suma bude oznámená v nasledujúcich dvoch týždňoch, keď juhokórejský prezident I Če-mjong príde do Bieleho domu na bilaterálne stretnutie.“

Pôjde pritom o ich prvé stretnutie od nástupu juhokórejského prezidenta do funkcie v júni tohto roka. Vo vyhlásení na sociálnej sieti Facebook označil I Če-mjong dosiahnutú dohodu za prvú veľkú obchodnú výzvu jeho administratívy.

„Prostredníctvom tejto dohody vláda odstránila neistotu týkajúcu sa podmienok vývozu a zabezpečila, že americké clá na náš vývoz sú buď nižšie, alebo rovnaké ako clá uvalené na našich hlavných obchodných konkurentov.“ Dohoda podľa neho predstavuje tiež juhokórejskej snahy posilniť konkurencieschopnosť svojich firiem na americkom trhu.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 6. - 8. odsek. (TASR)

Informuje o tom TASR podľa správ agentúr Reuters, AFP a Jonhap.

„S potešením oznamujem, že Spojené štáty americké sa dohodli na úplnej a kompletnej obchodnej dohode s Kóreou,“ napísal šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social. Agentúra AFP pripomína, že Trump predtým Južnej Kórei hrozil dovozným clom vo výške 25 percent.

V rámci dohody by Južná Kórea mala v Spojených štátoch tiež investovať 350 miliárd dolárov (303,6 miliardy eur) do projektov vybraných Trumpom a nakúpiť skvapalnený zemný plyn a ďalšie energetické produkty za 100 miliárd dolárov (86,8 miliardy eur), doplnil americký prezident.

Podľa Reuters nie je zatiaľ jasné, ako budú tieto investície štruktúrované ani v akom časovom horizonte realizované.

Americký prezident tiež ozrejmil, že Soul bude na svoje trhy prijímať americké výrobky vrátane osobných a nákladných automobilov a poľnohospodárskych výrobkov, pričom neuvalí na ne žiadne dovozné clá. (TASR)

Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Izraelské veľvyslanectvo v Ottawe vo svojom vyhlásení uviedlo, že „uznanie Palestínskeho štátu v situácii, keď neexistuje zodpovedná vláda, fungujúce inštitúcie ani dobromyseľné vedenie, odmeňuje a legitimizuje barbarské zverstvá (palestínskeho hnutia) Hamas zo 7. októbra 2023“. Tvrdí, že zmena postoja Kanady narúša snahu o prímerie a prepustenie rukojemníkov.

Carney v stredu oznámil, že Kanada plánuje štátnosť Palestíny uznať na Valnom zhromaždení OSN. Tento krok podmieňuje záväzkami Palestínskej samosprávy vrátane zásadnej reformy správy vecí verejných a usporiadania parlamentných volieb do roku 2026, v ktorých Hamas nebude môcť „zohrávať žiadnu úlohu“. Premiér označil zmenu kanadskej politiky v tejto otázke za nevyhnutnú.

Francúzky prezident Emmanuel Macron minulý štvrtok oznámil, že Paríž oficiálne uzná existenciu Palestínskeho štátu tiež na Valnom zhromaždení OSN v septembri. Takýto krok následne v pondelok avizovala aj Británia v prípade, že Izrael nepristúpi na prímerie s militantným hnutím Hamas vo vojne v Pásme Gazy, ako aj Malta. Krajiny sa tak potencionálne pridajú k Španielsku, Írsku, Slovinsku a Nórsku, ktoré Palestínu uznali v máji a júni minulého roka.

Oznámenia niektorých najbližších spojencov Izraela odrážajú rastúce medzinárodné rozhorčenie nad hrozivou humanitárnou krízou v Pásme Gazy. (TASR)

„S Čínou sa nám darí... Myslím si, že to bude fungovať veľmi dobre. Sme na správnej ceste. Myslím si, že s Čínou dosiahneme veľmi spravodlivú dohodu,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome.

Americkí a čínski predstavitelia sa tento týždeň stretli vo švédskom Štokholme, kde rokovali o riešení pretrvávajúcich ekonomických sporov. Podľa agentúry AP sa však rozhovory skončili bez konkrétneho výsledku.

Obe krajiny sa v máji v Ženeve dohodli na vzájomnom znížení ciel o 115 percent na 90 dní. Clá na čínsky tovar dovážaný do USA tak klesli na 30 percent a na americký dovoz do Číny na 10 percent. Platnosť tejto dohody má vypršať 12. augusta.

Administratíva Donalda Trumpa už dosiahla obchodné dohody s Európskou úniou, Spojeným kráľovstvom a Japonskom a rokuje s viacerými ďalšími krajinami s cieľom uzavrieť nové dohody. (TASR)