OSN žiada Rusko na zastavenie obchodovania s ľuďmi

V pondelok to vyhlásil palestínsky premiér Muhammad Mustafa, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Izrael sa musí úplne stiahnuť z Pásma Gazy a Hamas sa musí vzdať kontroly nad enklávou a odovzdať svoje zbrane Palestínskej samospráve,“ povedal Mustafa na konferencii o dvojštátnom riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu v sídle OSN v New Yorku.

Vojnu v Pásme Gazy začal 7. októbra 2023 útok Hamasu na Izrael. Podľa AFP si vyžiadal 1219 obetí, poväčšine civilistov, a ďalší ľudia boli unesení do Pásma Gazy ako rukojemníci. Následná vojenská odveta Izraela pripravila o život najmenej 59.821 osôb podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy pod správou Hamasu.

Organizátormi konferencie OSN, ktorá potrvá až do stredy, sú Francúzsko a Saudská Arábia. Okrem uľahčenia podmienok na uznanie Palestínskeho štátu sa zameria na tri ďalšie oblasti: reformu Palestínskej samosprávy, odzbrojenie hnutia Hamas a jeho vylúčenie z palestínskeho verejného života a normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a arabskými štátmi, ktoré to ešte neurobili, objasnila AFP. Na konferencii nemajú zastúpenie USA ani Izrael.

Myšlienku riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu založeného na existencii dvoch samostatných štátov podporuje prevažná väčšina členských štátov OSN. Po takmer dvoch rokoch vojny v Pásme Gazy, pokračujúcom rozširovaní izraelských osád na Západnom brehu Jordánu a vyhláseniach izraelských predstaviteľov o zámeroch anektovať okupované územie podľa AFP panujú obavy, že zriadiť Palestínsky štát by mohlo byť z geografického hľadiska nemožné.

Spojené štáty konferenciu v pondelok kritizovali.

(TASR)

Podľa agentúry AFP sa tak stal prvou bývalou hlavou Kolumbie, ktorú odsúdili z trestného činu, píše TASR.

Uribe (73) bol pravicovým prezidentom Kolumbie v rokoch 2002 až 2010. Hrozí mu 12 rokov vo väzení.

Prípad, v ktorom padlo obvinenie, sa začal v roku 2012, keď Uribe podal trestné oznámenie na ľavicového senátora Ivana Cepedu pre podozrenie z ohovárania. Cepeda sa ho údajne dopustil, keď Uribeho obvinil zo spojenia s polovojenskými jednotkami vo vojne proti ľavicovým partizánom.

Najvyšší súd však Cepedovo stíhanie odložil a namiesto toho začal vyšetrovať Uribeho. Sudcovia totiž dospeli k záveru, že samotný exprezident sa pokúsil zmanipulovať svedkov, aby zdiskreditoval svojho protivníka.

AFP ozrejmuje, že Uribe údajne kontaktoval uväznených bývalých bojovníkov, aby za neho klamali. Exprezident trval na svojej nevine a tvrdí, že ich chcel len presvedčiť, aby hovorili pravdu.

Agentúra AP konštatuje, že v novodobých dejinách Kolumbie nemal žiadny politický vodca taký vplyv ako Uribe, ktorý má stále zástupy nasledovníkov. Exprezidentovu pozíciu v Kolumbii síce jeho vyšetrovanie a stíhania oslabili, ale napriek tomu zostáva vedúcou osobnosťou pravice, ktorá musela po prvý raz v histórii Kolumbie odovzdať moc ľavici - stalo sa tak po zvolení Gustava Petra za prezidenta v roku 2022. (TASR)

Podľa agentúry AFP sú jeho vyjadrenia odpoveďou na pondelkové vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Teheránu pohrozil ďalším bombardovaním, ak sa pokúsi obnoviť svoj jadrový program, píše TASR.

„Ak sa agresia zopakuje, nebudeme váhať, ale zareagujeme rozhodnejším spôsobom, ktorý nebude možné ututlať,“ uviedol Arákčí na platforme X. „Ak existujú obavy z možného zneužitia nášho jadrového programu na nemierové účely, 'vojenská možnosť' sa ukázala ako neúčinná, no dohodnuté riešenie by mohlo fungovať,“ pokračoval.

„Nikto so zdravým rozumom by sa nevzdal ovocia, ktoré priniesli obrovské investície do domácej a mierovej technológie,“ len kvôli nátlaku zo zahraničia, dodal Arákčí.

Irán podľa Trumpa vysiela „nepríjemné signály“ a akákoľvek snaha o obnovenie iránskeho jadrového programu sa stretne s tvrdou reakciou USA. V pondelok počas pokračujúcej návštevy Škótska šéf Bieleho domu tiež zopakoval, že Washington v júni „zlikvidoval (iránske) jadrové spôsobilosti“.

USA zaútočili 22. júna na trojicu iránskych jadrových zariadení - Fordó, Isfahán a Natanz. Jednorazovým bombardovaním sa zapojili do 12 dní trvajúcej vojny medzi Izraelom a Iránom. Tieto údery podľa Washingtonu vrátili iránsky jadrový program o niekoľko rokov späť.

Stanica NBC News však v polovici júla s odvolaním na bývalých a súčasných amerických vládnych predstaviteľov informovala, že zničená bola len jedna z troch zasiahnutých lokalít - zariadenie na obohacovanie uránu Fordó. Zvyšné dve, Isfahán a Natanz, zostali podľa oboznámených zdrojov zväčša nepoškodené a potenciálne schopné obnoviť prevádzku v priebehu niekoľkých mesiacov. (TASR)