Lesný požiar na severe Portugalska prinútil zasiahnuť aj španielskych hasičov

Podľa agentúry AFP sa tak stal prvou bývalou hlavou Kolumbie, ktorú odsúdili z trestného činu, píše TASR.

Uribe (73) bol pravicovým prezidentom Kolumbie v rokoch 2002 až 2010. Hrozí mu 12 rokov vo väzení.

Prípad, v ktorom padlo obvinenie, sa začal v roku 2012, keď Uribe podal trestné oznámenie na ľavicového senátora Ivana Cepedu pre podozrenie z ohovárania. Cepeda sa ho údajne dopustil, keď Uribeho obvinil zo spojenia s polovojenskými jednotkami vo vojne proti ľavicovým partizánom.

Najvyšší súd však Cepedovo stíhanie odložil a namiesto toho začal vyšetrovať Uribeho. Sudcovia totiž dospeli k záveru, že samotný exprezident sa pokúsil zmanipulovať svedkov, aby zdiskreditoval svojho protivníka.

AFP ozrejmuje, že Uribe údajne kontaktoval uväznených bývalých bojovníkov, aby za neho klamali. Exprezident trval na svojej nevine a tvrdí, že ich chcel len presvedčiť, aby hovorili pravdu.

Agentúra AP konštatuje, že v novodobých dejinách Kolumbie nemal žiadny politický vodca taký vplyv ako Uribe, ktorý má stále zástupy nasledovníkov. Exprezidentovu pozíciu v Kolumbii síce jeho vyšetrovanie a stíhania oslabili, ale napriek tomu zostáva vedúcou osobnosťou pravice, ktorá musela po prvý raz v histórii Kolumbie odovzdať moc ľavici - stalo sa tak po zvolení Gustava Petra za prezidenta v roku 2022. (TASR)

Podľa agentúry AFP sú jeho vyjadrenia odpoveďou na pondelkové vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Teheránu pohrozil ďalším bombardovaním, ak sa pokúsi obnoviť svoj jadrový program, píše TASR.

„Ak sa agresia zopakuje, nebudeme váhať, ale zareagujeme rozhodnejším spôsobom, ktorý nebude možné ututlať,“ uviedol Arákčí na platforme X. „Ak existujú obavy z možného zneužitia nášho jadrového programu na nemierové účely, 'vojenská možnosť' sa ukázala ako neúčinná, no dohodnuté riešenie by mohlo fungovať,“ pokračoval.

„Nikto so zdravým rozumom by sa nevzdal ovocia, ktoré priniesli obrovské investície do domácej a mierovej technológie,“ len kvôli nátlaku zo zahraničia, dodal Arákčí.

Irán podľa Trumpa vysiela „nepríjemné signály“ a akákoľvek snaha o obnovenie iránskeho jadrového programu sa stretne s tvrdou reakciou USA. V pondelok počas pokračujúcej návštevy Škótska šéf Bieleho domu tiež zopakoval, že Washington v júni „zlikvidoval (iránske) jadrové spôsobilosti“.

USA zaútočili 22. júna na trojicu iránskych jadrových zariadení - Fordó, Isfahán a Natanz. Jednorazovým bombardovaním sa zapojili do 12 dní trvajúcej vojny medzi Izraelom a Iránom. Tieto údery podľa Washingtonu vrátili iránsky jadrový program o niekoľko rokov späť.

Stanica NBC News však v polovici júla s odvolaním na bývalých a súčasných amerických vládnych predstaviteľov informovala, že zničená bola len jedna z troch zasiahnutých lokalít - zariadenie na obohacovanie uránu Fordó. Zvyšné dve, Isfahán a Natanz, zostali podľa oboznámených zdrojov zväčša nepoškodené a potenciálne schopné obnoviť prevádzku v priebehu niekoľkých mesiacov. (TASR)