Poľský minister: Kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou sa určite predĺžia

Počet obetí na oboch stranách sa tým zvýšil na 32, píše TASR na základe správy agentúry AP.

Hovorca ministerstva obrany Kambodže novinárom povedal, že o život prišli ďalší civilisti a piati vojaci. Phnom Penh predtým hlásil jedného mŕtveho, muža ukrývajúceho sa v pagode, ktorú zasiahli thajské rakety.

Thajsko dosiaľ oznámilo smrť šiestich svojich vojakov a 13 civilistov vrátane detí, ako aj zranených 29 vojakov a 30 civilistov.

Kambodža v piatok večer vyzvala na okamžité a bezpodmienečné prímerie. Jej veľvyslanec pri OSN po zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odmietol obvinenie Bangkoku, že Kambodža napadla Thajsko. Poukázal na to, že kambodžská armáda má len tretinovú veľkosť v porovnaní s thajskou, pričom nedisponuje plne vybavenými vzdušnými silami.

Členovia BR OSN na zasadnutí za zatvorenými dverami vyzvali obe strany na maximálnu zdržanlivosť, informovala agentúra DPA.

Otvorenosť rokovaniam o ukončení pohraničného konfliktu s Kambodžou predtým vyjadril aj Bangkok s tým, že uprednostňuje bilaterálne rokovania, no sprostredkovanie ponúkli aj Spojené štáty, Čína a Malajzia ako súčasný predsednícky štát Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Dlhoročné napätie medzi susedným krajinami juhovýchodnej Ázie eskalovalo vo štvrtok do ozbrojených zrážok v pohraničnej oblasti, do ktorých sa zapojili stíhačky, delostrelectvo, tanky i pozemné jednotky. Obe strany vzájomne obviňujú tú druhú, že útočila ako prvá.

Úradujúci thajský premiér Pchúmtcham Véčajačaj v piatok ráno varoval, že ozbrojené potýčky by mohli prerásť do vojny.

Obe krajiny vedú dlhotrvajúci spor o vymedzenie hranice v oblasti známej ako Smaragdový trojuholník. V máji prerástol do cezhraničných potýčok s jednou obeťou v radoch thajských vojakov. Odvtedy obe strany prijímajú odvetné opatrenia. Thajsko obmedzilo cezhraničný styk a Kambodža zastavila dovoz niektorých surovín a potravín. Nový konflikt vypukol iba krátko po tom, čo si krajiny navzájom vyhostili svojich diplomatických zástupcov. (TASR)

Záchranári z trosiek vytiahli jedného živého človeka a pátrajú po viacerých nezvestných, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Civilná ochrana uviedla, že medzi mŕtvymi je najmenej jedno dieťa. Nezvestní sú štyria ľudia a 16 osôb utrpelo zranenia. Explózia zničila schodisko od siedmeho po desiate podlažie a poškodila okná na susednej budove. Obyvateľov oboch budov evakuovali do bezpečia.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin vyhlásil stav mimoriadnej situácie na oblastnej úrovni.

V Rusku dochádza opakovane k výbuchom plynu v obytných budovách, ktoré spôsobujú vážne škody a obete. Ako príčina sa často uvádza schátrané potrubie alebo nedostatočná údržba infraštruktúry, približuje DPA. (TASR)

Vyše 200 poslancov britského parlamentu ho medzitým vyzvalo, aby uznal palestínsky štát. Informovali o tom agentúry PA Media a DPA, píše TASR.

Izrael v piatok oznámil, že umožní iným krajinám obnovenie zhadzovania pomoci do Gazy s cieľom zmierniť hladovanie obyvateľov tohto palestínskeho územia.

Starmer povedal, že Británia urobí všetko, čo môže, pre to, aby sa pomoc dostala do Gazy týmto spôsobom. Londýn už podľa neho spolupracuje s Jordánskom na dodávkach britskej humanitárnej pomoci. Britský líder tiež priblížil, že deti, ktoré potrebujú špecializovanú lekársku starostlivosť, budú evakuované z Gazy do Spojeného kráľovstva.

Vo videovyhlásení okrem toho vyzval na vytvorenie medzinárodnej koalície pre „ukončenie utrpenia“ v Gaze, podobnej koalícii krajín zameranej na pomoc Ukrajine.

Starmer je medzitým pod rastúcim tlakom na uznanie palestínskeho štátu. Jeho vládu v piatkovom liste žiada o prijatie takéhoto kroku na budúcotýždňovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN viac ako 220 britských poslancov. Medzi signatármi prevažujú členovia jeho Labouristickej strany. Podľa poslancov by išlo o silný symbolický odkaz, že Británia podporuje práva Palestínčanov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že jeho krajina oficiálne uzná Palestínu na zasadnutí VZ OSN v septembri. Britskí politici sa následne začali pýtať, či by to nemal urobiť aj Londýn, napísala PA Media.

Starmer v reakcii na výzvy v piatok zdôraznil, že takýto krok musí byť súčasťou širšieho plánu, ktorý napokon povedie k dvojštátnemu riešeniu a trvalej bezpečnosti pre Palestínčanov a Izraelčanov. (TASR)

Požiare podľa výstrah hrozia najmä v niektorých častiach ostrova Eubója, na východe a juhu polostrova Peloponéz či aj v okolí Atén, píše TASR podľa agentúry DPA.

Uvedené miesta sú na mape varovaní zaznačené červenou farbou, platí tak pre ne najvyšší stupeň výstrahy. Druhý najvyšší oranžový stupeň, a teda stále vysoké riziko, je uvádzaný pre ostrov Kréta, ako aj západnú časť Peloponézu i ostrovy Lesbos, Chios a Samos vo východnej časti Egejského mora.

Grécko už od pondelka sužuje vlna horúčav s teplotami presahujúcimi 40 stupňov Celzia. Horúčavy podľa piatkových predpovedí meteorológov začnú klesať až po víkende, a nie už počas neho, ako tvrdili skoršie odhady. Cez víkend sa okrem toho očakáva aj silný vietor, ktorý taktiež zvyšuje riziko požiarov.

Najvyššia piatková teplota, a to až 45,8 stupňa Celzia, bola nameraná v oblasti Messinia na Peloponéze. V niektorých častiach hlavného mesta a v prístavnom meste Pireus dosahovali horúčavy až 42 stupňov Celzia. Agentúra AFP pripomína, že v aténskej Akropole, ktorá je najvyhľadávanejšou pamiatkou v krajine, upravili návštevné hodiny tak, že počas najväčších horúčav – od poludnia do 17.00 h – je komplex zatvorený.

Ľudia sú v Grécku nabádaní k opatrnosti, pričom úrady varujú, že požiar môže spôsobiť odhodený ohorok s cigarety či náhodná iskra.

Rozsiahly požiar na Peloponéze zo začiatku týždňa napríklad zrejme spôsobili dvaja robotníci pri zváraní neďaleko lesa. Plamene neďaleko dediny Feneos spálili 1130 hektárov lesa a trávnatých porastov.

V piatok vyčíňal lesný požiar neďaleko mesta Kilkis v severnom Grécku, kde si vynútil evakuáciu miestnej univerzity, domov i podnikov. Desať ďalších požiarov horelo v susednom Albánsku, jeden z nich pri meste Delvinë neďaleko gréckych hraníc. (TASR)

Podľa neho sú pre kontinent veľkými hrozbami veterné turbíny a imigrácia, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Letíte nad ňou a všade vidíte tie veterné turbíny, ktoré ničia vaše krásne polia a údolia a zabíjajú vaše vtáky,“ vyhlásil Trump na letisku Glasgow Prestwick, kde sa podľa agentúry Reuters zhromaždili stovky priaznivcov. Veterné elektrárne podľa neho škodia aj moru.

Labouristická strana britského premiéra Keira Starmera sa zaviazala výrazne zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä výrobu elektriny vo veterných elektrárňach na mori. Trump takéto elektrárne kritizuje už roky a v minulosti sa neuspel na súde s tvrdením, že neďaleká veterná farma kazí výhľad hráčov v jednom z jeho golfových klubov v Škótsku, pripomína agentúra AP.

Trump tiež zdôraznil, že Európa musí zastaviť „strašnú inváziu“ prisťahovalcov. „Táto imigrácia zabíja Európu. A tá druhá vec, zastavte veterné turbíny,“ povedal.

Prezident USA počas cesty do Škótska okrem iného navštívi tamojšie dva golfové strediská, ktoré patria jeho realitnej spoločnosti. V nedeľu má plánované stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, v pondelok bude rokovať s britským premiérom Keirom Starmerom.

Trump v nedeľu zopakoval, že šance na dohodu o obchode s EÚ sú podľa neho na úrovni 50 percent, no v prípade jej uzavretia by išlo o najväčšiu takúto dohodu, akú dosiahla jeho vláda. Stretnutie so Starmerom označil za skôr oslavu už dosiahnutej obchodnej dohody než pokračovanie prác na nej.

Trump opísal Škótsko, kde sa narodila jeho matka, ako „veľmi výnimočné miesto“. Tamojšia polícia sa však pripravuje na sobotňajšie protesty proti jeho návšteve. Nepriaznivú mienku o súčasnom šéfovi Bieleho domu má podľa marcového prieskumu asi 70 percent Škótov, priaznivo ho vníma len 18 percent.

Do Spojeného kráľovstva sa Trump vráti 17. až 19. septembra na štátnu návštevu na pozvanie kráľa Karola III. (TASR)