Predstaviteľ Fideszu poprel v Rumunsku proruské smerovanie strany

Kneecap mali vystúpiť na nadchádzajúcom budapeštianskom hudobnom festivale Sziget, informuje TASR na základe agentúry AFP.

„Maďarská vláda sa rozhodla zakázať Kneecap vstup do krajiny a vystúpenie na festivale Sziget – odvolávajúc sa na (ich) nenávistné prejavy a otvorenú chválu Hamasu a Hizballáhu,“ uviedol na platforme X hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Povolenie ich koncertu by podľa jeho slov normalizovalo nenávisť a ohrozilo demokratické hodnoty. Hovorca dodal, že Maďarsko má povinnosť „chrániť“ svoju židovskú menšinu.

AFP približuje, že predmetný zákaz je možno právne napadnúť do 30 dní.

Skupina Kneecap mala 11. augusta vystúpiť na budapeštianskom Szigete, ktorý je jedným z najväčších európskych hudobných festivalov pod holým nebom a každoročne priláka približne 400.000 návštevníkov.

Hudobné trio zo severoírskeho Belfastu odsúdilo na sociálnych sieťach rozhodnutie „autoritárskej vlády“ maďarského premiéra Viktora Orbána. Označilo ho za „škandalózne“, spolitizované a „právne nepodložené“. Podľa skupiny zároveň ide o ďalší pokus „umlčať tých, ktorí otvorene hovoria o genocíde palestínskeho ľudu“.

Izraelská veľvyslankyňa v Budapešti Maja Kadošová naopak pochválila maďarskú vládu za „jasný postoj“. AFP pripomína, že ešte pred zákazom vlády podpísalo internetovú petíciu - protestujúcu proti vystúpeniu Kneecapu na Szigete - takmer 300 maďarských umelcov vrátane oscarového filmového režiséra Lászla Nemesa.

Organizátori Szigetu naopak vyjadrili poľutovanie nad „bezprecedentným“ zákazom vlády a upozornili, že by mohol Maďarsku uškodiť na medzinárodnej scéne. Šéf festivalu Támas Kádár uviedol, že Sziget netoleruje „nenávistné prejavy“ v nijakej forme vrátane antisemitizmu, zároveň však „zostáva oddaný duchu slobody prejavu“ a organizátori nebudú konať ako cenzori.

Skupina Kneecap známa konfrontačným štýlom a írskymi nacionalistickými posolstvami sa v ostatných mesiacoch dostávala na titulné stránky médií pre ostrú kritiku Izraela za jeho vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy. Popiera však, že by podporovala násilie či zakázané skupiny.

S protiizraelskými výrokmi vystúpila v júni na britskom hudobnom festivale Glastonbury, za čo si vyslúžila rozsiahlu kritiku, pripomína AFP. Kneecap tento rok stiahli zo svojho programu aj festivaly v Škótsku i Nemecku. Figuruje však v programe francúzskeho festival Rock en Seine, kde má vystúpiť 24. augusta.

Hoci skupina popiera akúkoľvek podporu terorizmu, jej spevák Liam O'Hanna, vystupujúci pod prezývkou Mo Chara, je obvinený z podpory zakázanej organizácie a v auguste má predstúpiť pred londýnsky súd. Prípad súvisí s incidentom, pri ktorom minulý rok na koncerte v Londýne vytiahol vlajku libanonského militantného hnutia Hizballáh a skandoval „Nech žije Hamas, nech žije Hizballáh“.

AFP pripomína, že Maďarsko je jedným z najbližších spojencov Izraela v EÚ a premiér Viktor Orbán nariadil po bezprecedentnom útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 zákaz propalestínskych zhromaždení. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Súd však uviedol, že 70-ročný exprezident bude okamžite uväznený, ak poruší uložené obmedzenia vrátane zákazu používania sociálnych sietí. Najvyšší súd v pondelok pohrozil, že nariadi zadržať Bolsonara, ak jeho právnici do 24 hodín nevysvetlia, prečo porušil nariadenie týkajúce sa zákazu používania sociálnych sietí.

Pravicovo orientovaný Bolsonaro sa pred brazílskym najvyšším súdom zodpovedá za vedenie „zločineckej organizácie“, ktorá údajne pripravila pokus o prevrat slúžiaci na jeho udržanie pri moci po prehratých prezidentských voľbách v roku 2022. Podľa prokuratúry nebol plán realizovaný pre nedostatočnú podporu vojenského velenia. Voľby vtedy vyhral jeho ľavicový protikandidát – súčasný prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Exprezidentovi hrozí trest až 40 rokov väzenia. On sám tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania, ktoré mu má zabrániť kandidovať v ďalších voľbách.

Sudca Alexandre de Moraes v piatok prikázal Bolsonarovi nosiť monitorovacie zariadenie na členku a zakázal mu používať sociálne siete. Jeho verejné vyjadrenia nesmú šíriť ani tretie strany, objasňuje AFP. Podľa tohto sudcu však boli účty na sociálnych sieťach syna Bolsonara „použité v jeho prospech“.

Bolsonaro predniesol v pondelok prejav, ktorý sa rýchlo rozšíril na sociálnych sieťach, no nezverejnil ho zo svojho vlastného účtu – urobili tak jeho synovia a spojenci. Sudca tvrdí, že exprezident „predniesol prejav určený na zverejnenie na digitálnych platformách“. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Dnes večer som sa v Paríži stretol so Sýrčanmi a Izraelčanmi. Naším cieľom bol dialóg a deeskalácia, a presne to sa nám podarilo dosiahnuť,“ uviedol Barrack na sieti X. Dodal, že všetky strany potvrdili svoj záväzok pokračovať v tomto úsilí.

Americký vyslanec neuviedol mená predstaviteľov, s ktorými rokoval. AFP však informuje, že iný vysokopostavený diplomat ešte pred oznámením Barracka uviedol, že vyslanec sa stretne so sýrskym ministrom zahraničných vecí Asadom Šíbáním a izraelským ministrom, aby diskutovali o nedávnym násilných stretoch, do ktorých sa zapojila aj izraelská armáda. Podľa portálu The Times of Israel zastupoval Izrael na stretnutí minister pre strategické záležitostí Ron Dermer.

Izrael zaútočil na pozície sýrskej vlády v Damasku a v provincii Suwajdá minulý týždeň po tom, čo v tomto juhosýrskom regióne vypukli 13. júla nepokoje. Do ozbrojeného sporu sa v provincii dostali miestne milície etnicko-náboženskej menšiny drúzov a členovia sunnitských beduínskych klanov. Do konfliktu sa následne zapojili ozbrojené zložky novej sýrskej vlády podporujúce beduínov a vzdušné útoky vykonal Izrael, ktorý sa postavil na stranu drúzov.

Od decembrového zvrhnutia dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada podnikol Izrael stovky leteckých útokov v Sýrii. Okrem toho izraelské sily prenikli za hranice anektovaných Golanských výšin a obsadili viacero obcí za líniou prímeria. Dobyli aj strategicky významnú horu Hermon. (TASR)

Monitorovací server Downdetector uviedol, že sieť bola nedostupná pre tisíce používateľov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters, DPA a kanadskej verejnoprávnej televízie CBC.

„Starlink momentálne zaznamenáva výpadok siete a aktívne pracujeme na riešení,“ uviedla spoločnosť na sociálnej sieti X. Musk oznámil, že prevádzka bude čoskoro obnovená. „SpaceX odstráni základnú príčinu, aby sa to už neopakovalo,“ konštatoval Musk.

Internetový analytik americkej spoločnosti Kentik, ktorá monitoruje sieťové pripojenia tvrdí, že služba zaznamenala „úplný výpadok“ približne od 15.13 h miestneho času (21.13 h SELČ). Obnovenie prevádzky hlásili viac ako dve hodiny po hlásenom výpadku siete. Výpadok bol globálny a takýto rozsiahly výpadok je podľa tohto analytika nezvyčajný.

Problémy so službou Starlink hlásilo na internetovej stránke Downdetector, ktorá zhromažďuje hlásenia o stave služieb z rôznych zdrojov na sledovanie výpadkov, viac než 61.000 používateľov. (TASR)

Skupina zároveň vyzvala všetky štáty, aby urobili rovnaký krok, a to napriek odporu zo strany Izraela. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Považujeme to za pozitívny krok správnym smerom k spravodlivosti pre náš utláčaný palestínsky ľud a k podpore ich legitímneho práva na sebaurčenie,“ uviedol Hamas vo vyhlásení po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko v septembri na Valnom zhromaždení OSN uzná Palestínsky štát.

„Vyzývame všetky štáty sveta - najmä európske štáty a tie, ktoré ešte neuznali Palestínsky štát - aby nasledovali príklad Francúzska,“ dodalo hnutie.

Ako „historické“ privítala Saudská Arábia vyhlásenie Macrona o zámere Francúzska uznať Palestínsky štát a vyzvala ďalšie štáty, aby pristúpili k rovnakému kroku. „Kráľovstvo oceňuje toto historické rozhodnutie, ktoré potvrdzuje konsenzus medzinárodného spoločenstva o práve palestínskeho ľudu na sebaurčenie a založenie nezávislého štátu,“ uviedlo saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí.

Podpredseda írskej vlády Simon Harris v príspevku na sieti X označil krok Francúzska za „jediný trvalý základ mieru a bezpečnosti pre Izraelčanov aj Palestínčanov“.

Oznámenie francúzskeho prezidenta kritizovalo viacero izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý uviedol, že uznanie Palestínskeho štátu zo strany Francúzska „odmeňuje terorizmus“ a predstavuje existenčnú hrozbu pre Izrael.

Palestínsky štát uznáva takmer 150 krajín sveta, čo sú viac ako dve tretiny členov OSN. Má tiež status pozorovateľa v OSN, no nie je plným členom a Bezpečnostná rada OSN jeho prijatie neodhlasovala. (TASR)

Jeho kancelária uviedla, že opozičného primátora si polícia na budúci týždeň predvolá na výsluch. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Na pochode hrdosti Budapest Pride sa 28. júna zúčastnili státisíce ľudí z približne 30 krajín, ktorí mávali dúhovými vlajkami a transparentmi kritizujúcimi premiéra Viktora Orbána.

Polícia pochod zakázala na základe novely zákona o zhromažďovaní, ktorú maďarský parlament schválil v marci. Cieľom vládnej strany Fidesz bolo podľa maďarských médií znemožniť konanie pochodov Pride s odvolaním sa na ochranu detí.

Karácsony v reakcii na zákaz vyhlásil Pride za mestské podujatie organizované radnicou a trval na tom, že žiadny účastník tak nemôže byť sankcionovaný. Mestské podujatia si totiž nevyžadujú súhlas polície a podľa budapeštianskych poslancov sú výnimkou zo zákona.

„Stal som sa podozrivým, a ak je to v tejto krajine cena, ktorú musíme zaplatiť za to, že sa zasadzujeme za slobodu seba samých a ostatných, potom som na to dokonca hrdý,“ napísal Karácsony vo svojom príspevku na sieti Facebook.

Orbán predtým varoval pred právnymi dôsledkami za organizáciu a účasť na pochode. Polícia však podľa Reuters uviedla, že účastníkov stíhať nebude. Podľa informácií spravodajského portálu 444.hu sa ale v súčasnosti vedie vyšetrovanie proti neznámemu páchateľovi.

Kritici predsedu maďarskej vlády označili zákaz pochodov hrdosti ako súčasť širšieho zásahu proti demokratickým slobodám pred budúcoročnými voľbami, v ktorých bude Orbán čeliť silnému súperovi z opozície, poznamenala agentúra Reuters. (TASR)

Netanjahu sa tak vyjadril vo štvrtok po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko na Valnom zhromaždení OSN v septembri uzná Palestínsky štát. Tento zámer medzičasom privítal viceprezident Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Husajn aš-Šajch, píše TASR podľa správ agentúry AFP a portálu The Times of Israel (TOI).

Netanjahu vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária, uviedol, že rozhodnutie Francúzska poskytuje „východiskovú základňu na zničenie Izraela“. „Buďme jasní: Palestínčania nežiadajú štát vedľa Izraela, žiadajú štát namiesto Izraela,“ dodal.

Kritiku vyjadril aj šéf izraelskej diplomacie Gideon Saar, podľa ktorého „Palestínsky štát bude štátom Hamasu“, čím odkazoval na palestínske militantné hnutie, s ktorým Izrael vedie vojnu v Pásme Gazy.

Minister spravodlivosti Jariv Levin označil krok Paríža za „priamu podporu terorizmu“ a čiernu škvrnu v dejinách Francúzska.

Izrael podľa ministra obrany Jisraela Kaca „nedovolí vytvorenie palestínskej entity, ktorá by poškodila našu bezpečnosť“.

Minister financií Becalel Smotrič uviedol, že oznámenie Francúzska „dáva Izraelu ďalší dôvod“, aby anektoval Západný breh Jordánu, ktorý okupuje od roku 1967, a aby „raz a navždy skoncoval s nebezpečnou ilúziou teroristického Palestínskeho štátu“.

Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett na sieti X uviedol, že Macronov krok je znakom „morálneho kolapsu“ a bude „vhodený do koša dejín“.

Zámer Francúzska však privítal viceprezident Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Šajch, ktorý podľa AFP vyjadril vďaku prezidentovi Macronovi. „Tento postoj odráža záväzok Francúzska k medzinárodnému právu a jeho podporu práv palestínskeho ľudu na sebaurčenie a založenie nášho nezávislého štátu,“ uviedol Šajch.

Rozhodnutie privítal aj španielsky premiér Pedro Sánchez. „Spoločne musíme chrániť to, čo sa Netanjahu snaží zničiť. Dvojštátne riešenie je jediným riešením,“ napísal Sánchez na X. (TASR)

Témou rozhovoru bude podľa Starmera humanitárna kríza v Pásme Gazy, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Zajtra uskutočním mimoriadny hovor s partnermi z E3, počas ktorého budeme diskutovať o tom, čo môžeme urýchlene urobiť, aby sme zastavili zabíjanie a zabezpečili ľuďom potraviny, ktoré tak naliehavo potrebujú, a zároveň spojili všetky kroky potrebné na vybudovanie trvalého mieru,“ uviedol Starmer vo svojom vyhlásení. Spomínanú skupinu E3 tvoria Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko.

„Prímerie nás nasmeruje na cestu k uznaniu Palestínskeho štátu a k dvojštátnemu riešeniu, ktoré zaručí mier a bezpečnosť pre Palestínčanov aj Izraelčanov,“ pokračoval britský premiér.

Situácia v Pásme Gazy, kde už 21 mesiacov bojuje izraelská armáda proti militantom z palestínskeho hnutia Hamas podľa Starmera „dosiahla nové dno a naďalej sa zhoršuje“.

Starmer vyhlásil, že utrpenie a hladomor v Gaze je neospravedlniteľné. „Sme svedkami humanitárnej katastrofy,“ dodal.

AFP konštatuje, že Izrael je vystavený rastúcemu medzinárodnému tlaku, aby umožnil zvýšenie prísunu pomoci do palestínskej enklávy pre viac ako dva milióny Palestínčanov trpiacich hladom. (TASR)